Miera tolerancie netransparentného biznisu klesá

Zdroj: Pressmaster/Shutterstock

Spoločenskú zodpovednosť firiem (CSR) pôsobiacich na Slovensku a v Európe často vnímame len prostredníctvom filantropických projektov, dobrovoľníckych aktivít jej zamestnancov či grantových schém, ktorými podporujú rozvoj a nápady občianskej spoločnosti.

Zodpovední podnikatelia by sa však mali predovšetkým správať eticky, presadzovať princípy transparentnosti, podporovať svojich zamestnancov či chrániť životné prostredie. Zhodli sa na tom predstavitelia združenia Business Leaders Forum. Združenie má 34 členov.

„Slovensko by malo byť miesto, kde sa dobre podniká, kde sa tvoria pracovné miesta, kde fungujú základné princípy právneho štátu, je dobrá vymožiteľnosť práva a nízka miera korupcie,“ povedal počas stretnutia s novinármi Miroslav Šarišský zo Slovenských elektrární. Podľa neho sa najlepšie darí krajinám, ktoré sú „najčistejšie, najpredvídateľnejšie a majú najlepší legislatívny proces“.

Miera tolerancie klesá

Krajiny strednej Európy sa podľa prezidenta BLF Petra Škodného v oblasti zodpovedného podnikania od 90. rokov „dramaticky posunuli“.

„Miera tolerancie verejnosti voči netransparentnosti klesá. Minimálne sa vytvára mediálny tlak,“ povedal Škodný pre EurActiv.sk. „Bohužiaľ, čo sa nezmenilo je, že podnikateľský sektor nevytvára dostatočný tlak na štát a štátne inštitúcie, aby sa menilo aj biznis prostredie,“ dodal.

Podobným problémom ako na Slovensku čelia aj v okolitých krajinách. „To, kde sa odlišujeme je vymožiteľnosť práva a predvídateľnosť legislatívneho prostredia,“ vysvetlil Škodný, ktorý pôsobí v spoločnosti Accenture.

Najďalej to v rámci zodpovedného podnikania dotiahlo Poľsko, otázne však podľa prezidenta BLF je, ako sa bude ďalej rozvíjať po zmene vlády. Situácia na Slovensku je porovnateľná s Českom, zatiaľ čo Rumunsko nás po intervencii EÚ „môže preskočiť“. Maďarsku sa podľa Škodného podarilo eliminovať extrémnu korupciu, ale to len na úkor úzkeho prepojenia podnikateľského a vládneho sektora.

Iba ak sa zapoja ľudia

Väčšia zmena môže podľa Škodného nastať, až keď „sa budú ľudia a firmy oveľa viac ozývať a budú dôsledne vyžadovať etické správanie od všetkých, bez ohľadu na to, či je to podnikateľský sektor alebo štátna administratíva“.

Tento názor potvrdil aj prieskum medzi CSR manažérmi v strednej Európe, ktorý minulý rok uskutočnila spoločnosť Deloitte. Až 75% z nich sa domnieva, že k zmenám v podnikateľskom prostredí môže v nasledujúcich rokoch prísť iba, ak si to vyžiadajú samotní zákazníci.

Manažéri z Maďarska, Slovenska a Srbska v prieskume upozornili na to, že vládni predstavitelia sú často „ľahostajní“ k „zodpovedným aktivitám“ biznis sektora.

Na Slovensko sa objavujú nové špecifické iniciatívy. Na pôde BLF vznikol Fond pre transparentné Slovensko, združujúci firmy odhodlané pomôcť organizáciám bojujúcim za transparentnosť verejného priestoru Via Iuris, Aliancia Fair Play a SGI.

Vznikla aj Iniciatíva za právny štát, v rámci ktorej firmy pripravili súbor odporúčaní pre vládu, ako zmeniť predvídateľnosť a transparentnosť podnikateľského prostredia. „Tlak bol do určitej miery účinný, bol schválený akčný plán, hoci nie do takej miery ako si to firmy predstavovali. Ale to čo dôležité je, že prebieha reálny dialóg medzi podnikateľmi a vládou. Máme právo vyžadovať plnenie záväzkov, ktoré potvrdili,“ vysvetlil novinárom Michal Šarišský.

Medzi členov BLF patria najväčšie domáce ale aj zahraničné spoločnosti ako napríklad Skanska, Slovalco, U.S. Streel Košice, Volkswagen Slovakia, Kaufland či Slovenské elektrárne.

Na otázku, či môže mať tak malý počet firiem reálne dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku prezident združenia odpovedal jednoznačne: „Na konci dňa majú dopad, pretože majú veľké dodávateľské reťazce, aktívne ovplyvňujú školstvo, väčšina z nich vedie aktívny dialóg s vládou o legislatívnom prostredí, kam sa má vyvíjať. Kvantita nehovorí o tom, že máme nízku kvalitu,“ uviedol Peter Škodný.