Mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov: dobrovoľné alebo povinné?

Európska exekutíva v utorok (15. marca) ukončila trojmesačnú verejnú konzultáciu o vytvorení jednotného systému alternatívneho riešenia sporov (Alternative Dispute Resolution – ADR). Cieľom schémy je poskytnúť obchodníkom a spotrebiteľom lacné, jasné a rýchle nástroje na urovnávanie konfliktov. Výsledky konzultácie by mali byť známe koncom jari a mali by ich zohľadniť v legislatívnom návrhu o zavedení celoúniového systému ADR, ktorý Komisia zverejní koncom roka.

„Spotrebitelia každý deň kupujú tovary a služby, no mnohí zanevierajú, keď sa dostanú do sporu s obchodníkmi,“ uviedol deň po ukončení konzultácie komisár John Dalli pred verejným vypočutím ohľadom ADR vo Výbore EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO).

„ADR dáva spotrebiteľom jednoduchú šancu na vyriešenie ich problémov,“ skonštatoval predseda výboru IMCO Malcolm Harbour (ECR), zároveň pripustil, že by bolo vhodné nájsť pre systém atraktívnejší názov.

V súčasnosti platí viac ako 750 schém

V Európe je v súčasnosti dostupných až 750 schém alternatívneho riešenia sporov. Aj napriek tomu majú veľké medzery, ktoré chce Komisia vyplniť svojou iniciatívou. Ide najmä o nízke povedomie o ich existencii a ich systémové nedostatky spojené s cezhraničnými obchodovaním.

Podľa komisára Dalliho práve preto väčšina spotrebiteľov sporné obchodné transakcie ani nerieši. „Potrebujeme zaistiť, aby sa každý spotrebiteľ v prípade sporu mohol zveriť schéme ADR.“

Nie vo všetkých členských krajinách už systémy ADR fungujú, respektíve nie sú dostupné pre všetky sektory. ADR v Portugalsku sú dostupné len pre štyri regióny, riešenie sporov v leteckej doprave sa napríklad v Holandsku vzťahuje len na národnú spoločnosť KLM Royal Dutch.

Na Slovensku v polovici minulého roka spustili pilotný projekt ADR: OMBUDSPOT, celoslovenskú sieť mimosúdnych spotrebiteľských centier. Spočiatku sa do nej zapojili len štyri z ôsmich oslovených krajov.

Podľa štatistík 40 % obchodníkov nevie o existencii alternatívneho riešenia sporov a v roku 2009 len 3 % spotrebiteľov a 9 % obchodníkov využili ADR schémy.

„Chceme zaistiť, že spotrebitelia môžu problémy riešiť lacno a mimo súdu. Alternatívne riešenie sporov podporuje trhy, pretože spotrebiteľov a obchodníkov povzbudzuje k cezhraničným aktivitám. Spotrebiteľlia môžu byť kľúčovým hnacím motorom rastu, ak im dáme ten správny rámec,“ pokračoval Dalli.

Regulovanie ADR, nie je úlohou EÚ

Objavili sa aj hlasy, ktoré upozorňujú, že úlohou EÚ nie je regulovanie ADR. Predstavitelia maďarského predsedníctva si nie sú úplne istí, či treba tlačiť na reguláciu zavádzaním spoločnej schémy. „Našou úlohou nie je regulácia ADR, ale jeho podpora,“ tvrdí maďarský minister pre strategické záležitosti Zoltán Cséfalvay. Zdôraznil, že ADR potrebuje úplnú autonómiu.

„ADR nie je vhodné pre všetky prípady a určite to nie je ani naším zámerom. Najlepšie by bolo, keby ich vytvárali obchodné asociácie a národné spotrebiteľské skupiny a nie aby sa zavádzali centrálne. No pre niektoré oblasti ide o najlepší systém riešenia, najmä pokiaľ ide o cezhraničné obchodovanie prostredníctvom internetu,“ dodal.

Podľa ministrových slov predsedníctvo sa bude snažiť o osvetu o ADR medzi európskymi podnikmi a spotrebiteľmi. Opäť však zopakoval, že úlohou EÚ je vytvárať príležitosti, nie regulovať.

Iní a však obávajú, že takýto prístup by vytvoril systém, ktorého štandardy by boli v jednotlivých krajinách a sektoroch rôzne. „V Európe je príliš široké spektrum systémov ADR,“ vyhlásila podpredsedníčka Európskeho parlamentu Diana Wallisová (ALDE). Podľa maltského poslanca Louisa Grecha (S&D) by celoeurópsky systém dával väčší pocit istoty.

Spotrebiteľské skupiny chcú záväznejšie ADR schémy

Zatiaľ nie je isté, či by zapojenie do celoeurópskej ADR schémy bolo povinné alebo dobrovoľné. „Schémy ADR by mali byť povinné,“ tvrdí Monique Goyensová, generálna riaditeľka európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC.

Jej postoj podporil aj Peter Fogh Knudsen z dánskeho centra, ktoré poskytuje poradenstvo spotrebiteľom. „Pre mňa dobrovoľné ADR znamená žiadne ADR.“

Ako ďalej dodala Goyensová verejné orgány musia informovať o ADR a obchodníci ho musia častejšie využívať, pokiaľ o ňom budú spotrebitelia vedieť viac. „Obchodníci ho nevyužívajú pretože nie sú k tomu motivovaní – vedia totiž, že spotrebitelia nechcú ísť na súd. Pokiaľ by bolo povinné, vznikla by prirodzená hrozba súdu a ADR by boli prirodzenou možnosťou,“ vysvetlila.

Malcolm Harbour vypočutie uzavrel slovami, že akákoľvek európska iniciatíva týkajúca sa ADR musí predstavovať pridanú hodnotu k tomu, čo už ľudia v rámci existujúcich schém robia a zároveň im vytvrdiť priestor na výmenu skúsenosti, vďaka ktorým by mohli zlepšiť kvalitu svojich služieb.