Ministri sa snažia dohodnúť na konečnej podobe agropolitiky

zdroj: TASR

Počas včerajších rokovaní v Luxemburgu vyjednávači dosiahli predbežnú dohodu na viacerých prvkoch komplexnej reformy spoločnej agropolitiky.  Uzavretie rokovaní je naplánované na stredu (26. júna 2013).

Jedným z cieľov reformy je nahradiť súčasné prepojenie platieb a historickej úrovne produkcie v mnohých častiach Európy v prospech dotácií na základe veľkosti poľnohospodárskych podnikov.

Najväčšie farmy v Európe mohli takto prísť až o 40 % súčasných dotácií, ako však informuje agentúra Reuters, podľa včerajšej dohody by to nemalo byť viac ako 30 %. Zmeny sú navrhnuté tak, aby 50-ročná spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola spravodlivejšia a pomohla k tomu, aby boli dotácie vyplácané oprávnene.

Kritici však varujú, že obmedzenie podpôr najväčším a najefektívnejším farmám v Európe ohrozí potravinovú bezpečnosť v bloku.

Podľa nemenovaných predstaviteľov EÚ bol smerom k dohode už dosiahnutý dobrý pokrok a to najmä v oblasti priamych dotácií, ktoré budú aj naďalej konzumovať tri štvrtiny celkového agrorozpočtu na roky 2014 – 2020.

Vyjednávači členských krajín, Európskeho parlamentu aj Európskej komisie sa zhodujú na tom, že 30 % budúcich priamych platieb by malo byť viazaných na ekologické opatrenia, vrátane úhorovania pôdy. Skupiny brániace záujmy farmárov však upozorňujú na možný vplyv opatrenia na produkciu potravín.

Predbežná dohoda padla aj v otázke, aby si na poľnohospodárske dotácie nemohli nárokovať aj vlastníci pozemkov, na ktorých sú letiská, golfové ihriská či kempy ako sa stávalo v končiacom období.

Viaceré zložité záležitosti však ostali otvorené. Ide napríklad o zrušenie kvót na cukor, ktoré vinia za zvyšovanie domácich cien a obmedzenie exportu pre globálne obchodné pravidlá. Komisia navrhla rok 2015, vlády preferujú rok 2017 a Parlament 2020. Podľa predbežných informácií zrejme prejde vládny návrh. Členské štáty sú tiež proti hornému limitu ročných platieb pre jednotlivé farmy stanovený na 300 tisíc eur s podporou Parlamentu a Komisie.

Rokujúce strany sú pod časovým tlakom. Jednak sa v týchto dňoch končí írske predsedníctvo a podľa diplomatických zdrojov nie je vôľa presunúť túto náročnú tému na nasledujúce litovské predsedníctvo. Okrem toho chcú, aby sa o novej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky hlasovalo už počas júlového plenárneho zasadnutia europoslancov v Štrasburgu.

(EurActiv/Reuters)

Pozície:

"Návrh Európskej komisie na reformu CAP v rokoch 2014 až 2020 slovenských roľníkov nepotešil, pretože počíta s ich ďalšou diskrimináciou v podporách, ktoré by mali stále zostať nižšie ako u západoeurópskej konkurencie. Keďže Európsky parlament a Rada ministrov sa nestotožnili so všetkými návrhmi EK, o definitívnej podobe reformy momentálne rokujú v rámci tzv. trialógu zástupcovia všetkých uvedených inštitúcií. Naďalej trváme na tom, že priame platby v starých a nových členských krajinách EÚ by sa po roku 2013 mali vyrovnať," povedal pre TASR predseda SPPK Milan Semančík.

"Z nášho pohľadu sú však dôležité aj viaceré ďalšie skutočnosti. Odmietame napríklad zavedenie stropov priamych podpôr pre veľké poľnohospodárske podniky, pretože by to opäť postihlo iba niekoľko krajín, vrátane Slovenska. Sme tiež za to, aby sa na podporu tzv. citlivých sektorov dalo vymedziť až 15 % z národnej obálky a aby medzi ne boli zaradené aj chovy monogastrických zvierat. Vymedzenie citlivých sektorov by malo zostať v národnej kompetencii, pretože členské krajiny EÚ majú často nielen rozdielne podmienky, ale aj úroveň poľnohospodárstva a sami najlepšie vedia, čo potrebujú podporiť," spresnil.