Na zadlženosť podnikov vo veľkej miere vplýva verejný sektor

Foto: waɪ.tiː / flickr

Firmy v Európe minulý rok museli odpísať pohľadávky v hodnote 312 miliárd eur, čo je o 3 % viac ako minulý rok. Vyplýva to z prehľadu, ktorý vypracovala švédska skupina Intrum Justitia. Nejde však o plošný vývoj – kým objem odpisov v Nemecku klesol o 8 %, vo Veľkej Británii stúpol o tretinu. Podľa prieskumu 28 % opýtaných firiem (55 % vo Veľkej Británii) vníma oneskorené platby ako hrozbu pre svoje prežitie, a 45 % ako prekážku pre rast.

Lars Wollung, výkonný riaditeľ skupiny Intrum Justitia vysvetlil, že v Nemecku firmy reagovali na krízu rýchlo a zbavovali sa zlých pohľadávok, kým v krajinách na pobreží Stredozemného mora ešte do tejto fázy nedospeli.

Firmy pristupujú k odpisovaniu pohľadávok v momente, keď je jasné, že nebudú splatené. Podľa Wollunga je nevyhnutné, aby verejný sektor, ktorý má zdroje, splácal svoje dlhy promptnejšie. Uvoľnil by sa tak kapitál, potrebný na to, aby firmy nemuseli odpisovať pohľadávky či vyhlasovať bankroty.

Luc Hendrickx, riaditeľ UEAPME, organizácie reprezentujúcej záujmy malých a stredných podnikov zdôraznil, že verejné orgány majú najhoršiu platobnú disciplínu. „Po všetkých tých nedávnych diskusiách o hospodárskych stimuloch a v čase, keď podniky zreteľne živoria, by vlády mohli do ekonomík naliať peniaze jednoducho tým, že budú svoje faktúry splácať načas,“ dodal.

V marci 2013 vstúpi do platnosti smernica o oneskorených platbách, ktorá by mohla situáciu zmierniť. Verejné orgány a spoločnosti budú musieť splácať faktúry v priebehu 30 dní, hoci v medzifiremných vzťahoch bude možné po vzájomnej dohode túto podmienku porušiť. Podľa spomínaného prieskumu však podniky vedia o direktíve len veľmi málo. Len vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku  o nových pravidlách vedelo viac ako 40 % podnikateľov.

Komisia preto chce budúci rok v spolupráci s obchodnými komorami v členských štátoch  spustiť kampaň, ktorá by mala zvýšiť povedomie o smernici a nástrojoch na vymáhanie platieb.

Nemenovaný zdroj z radov exekutívy pre EurActiv uviedol, že síce v súkromnom sektore bude možné zmluvne zaistiť dlhší čas splatnosti, no to neznamená, že sa takáto činnosť nebude kontrolovať.

Komisia bude podľa jeho slov sledovať, či zmluvné strany do zmlúv nevkladajú jednostranne výhodné klauzuly, napríklad, že čas splatnosti nemusí byť nižší ako 200 alebo 300 dní. V prípade, že by k tomu dochádzalo, exekutíva zakročí.