Nové práva pracovníkov dočasne vysielaných do zahraničia znepokojujú podniky

zdroj wikimedia

Európska exekutíva včera zverejnila návrh pravidiel na zvýšenie ochrany pracovníkov dočasne vyslaných do zahraničia. Argumentuje tým, že „minimálne pracovné podmienky sú často porušované v prípade asi jedného milióna vyslaných pracovníkov v EÚ“. Nové pravidlá by mali posilniť monitoring a uplatňovanie existujúcich pravidiel.

Pôvodnú smernicu prijali v roku 1996. Cieľom úpravy pravidiel je rozšíriť ju o sociálny rozmer. „Pravidlá sa však musia vzťahovať rovnako na všetkých. V prípade pracovníkov vyslaných do iného členského štátu tomu tak vždy nie je,“ reagoval predseda EK José Manuel Barroso.

Svojich pracovníkov do zahraničia najčastejšie vysielajú poľské, nemecké, francúzske, luxemburské, belgické a portugalské firmy operujúce najmä v stavebníctve, poľnohospodárstve či oblasti informačných technológií. 

Vyslaní pracovníci však nevstupujú na trh práce hostiteľskej krajiny, pretože sú stále zamestnaní vo svojej spoločnosti vo vysielajúcom štáte. Pôvodná smernica z roku 1996 určuje základné pracovné podmienky, ktoré musí zamestnávateľ dodržiavať pri vyslaní pracovnej sily do hostiteľského štátu. Ide o uplatniteľnú minimálnu mzdu, dni pracovného voľna, maximálnu dĺžku pracovného času a minimálny čas odpočinku, ako aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Základné pracovné podmienky sú však často porušované. „Vysielanie pracovníkov môžu zneužívať spoločnosti, ktoré sa fiktívne usadili v zahraničí len preto, aby mali úžitok z nižšej úrovne ochrany pracovníkov alebo z nižších príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia. Vyslaní pracovníci sú vzhľadom na ich situáciu v zahraničí často zraniteľnejší,“ upozornila Komisia.  

Komisár Andor vysvetlil, že návrhy objasňujú pravidlá „o vysielaní pracovníkov pre všetkých a zavádzajú praktické záruky na ochranu proti sociálnemu dumpingu a zlým pracovným podmienkam, najmä v stavebníctve, kde k vysielaniu pracovníkov a ich zneužívaniu dochádza najčastejšie“. Zároveň dodal, že dočasné vysielanie pracovníkov nemožno zneužívať na zminimalizovanie sociálneho štandardu.

Podnikateľská organizácia BusinessEurope síce smernicu v princípe podporuje, varuje však pred nákladmi na jej uplatňovanie pre firmy. Navrhovaný systém podľa nej vytvára nové povinnosti pre stavebné podniky v 19 krajinách a presúva na ne zodpovednosť za presadzovanie sociálnych pravidiel, čím ich zaťaží ďalšou byrokraciou.

Spolu s revíziou smernice predložili aj reguláciu upravujúcu právo štrajkovať, tzv. klauzulu Monti II. Zaoberá sa obavami, že na jednotnom trhu by mohli prevažovať ekonomické slobody nad právom na štrajk. Stanovuje tiež nový mechanizmus varovania pred pracovnými konfliktami v cezhraničných situáciách s vážnymi dôsledkami. Komisia však zdôraznila, že nariadenia  sa v žiadnom prípade nedotkne vnútroštátnych zákonov a práva na štrajk a nebude ani prekážkou pri jeho uplatňovaní.

Na klauzulu s kritikou zareagovala francúzska vláda, ktorá tvrdí, že je dvojzmyselná a oponuje hlavnému cieľu textu stanovením, že právo štrajkovať by malo rešpektovať právo firiem operovať v rámci celého jednotného trhu. Krajina tvrdí, že to nebude akceptovať a reguláciu vyžadujúci si jednomyseľnosť zablokuje.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.