Podniky v Európe – niekde horšie, inde lepšie

Charles Chaplin - Modern Times

Pozadie:

Malé a stredné firmy (MSP) s osobitnou silou zasiahla finančná kríza. Banky sú menej ochotné poskytovať pôžičky, pretože MSP vnímajú ako priveľké riziko. Európska investičná banka pre malé podniky včlenila 350 miliónov eur so zníženou sadzbou, ktoré môžu čerpať prostredníctvom komerčných bánk v celej Európe. Lobingové skupiny však upozorňujú, že úvery sa nedostávajú k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Situáciu ešte zhoršil fakt, že firmy musia dlhšie čakať na splácanie faktúr klientmi zo súkromnej i verejnej sféry.

Otázky:

Mnohé krajiny EÚ hlásia zvýšenie objemu pôžičiek smerom do podnikového sektora, čo môže byť náznakom, že úverová kríza poľavuje, no tým sa problémy firiem nekončia. Lobingová organizácia BusinessEurope varovala, že väčie firmy sú pre banky atraktívnejšie ako v minulosti a že menej inklinujú k úverom pre malé podniky (EurActiv 15/7/09).

Vlády viacerých štátov sa snažia prijímať opatrenia, ktorými by banky urýchlili úverový tok pre podniky a spotrebiteľov. Keď kríza vrcholila, finančné inštitúcie zachránili verejné peniaze a tak majú štáty väčší vplyv na ich úverové praktiky. V niektorých krajinách dokonca výmenou za záchranu zaväzujú k pôžičkám pre MSP.

Pomôcť sa snaží aj Európska centrálna banka, ktorej úroková sadzba je na rekordne nízkej úrovni – 1 %.  Európska investičná banka prisľúbila 30 miliárd eur na garancie úverov pre MSP a chce zdieľať riziko s komerčnými bankami.

Slovensko

Podľa posledných údajov Národnej banky Slovenska v máji celkový objem úverov podnikovému sektoru mierne vzrástol, na čom sa podieľal najmä vyšší objem úverov na nehnuteľnosti a ostatných úverov. Investičné a prevádzkové pôžičky však medzimesačne poklesli.

Slovenská záručná a rozvojová banka (SZBR), ktorej primárnym zámerom je podpora MSP, uzavrela s komerčnými bankami zmluvy o poskytovaní rýchlych bankových záruk. V období január – apríl 2009 poskytla 292 takýchto záruk v objeme viac ako 17 miliónov eur a 328 vlastných úverov v objeme viac ako 46 miliónov eur, čo predstavuje oproti rovnakému obdobiu minulého roka nárast o viac ako 24 miliónov eur. Toto opatrenie je súčasťou vládneho balíka na zmiernenie vplyvu krízy na malé podniky.

Podľa analýzy vývoja dôsledkov hospodárskej krízy na MSP Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), len 2 % podnikov uviedli zhoršenie podmienok získania úveru. Väčšie ťažkosti firmám spôsobuje oneskorené splácanie faktúr a následné problémy s likviditou, ktoré priznalo 65 % účastníkov prieskumu NADSME. MSP prijímajú opatrenia v podobe odkladania úhrady vlastných záväzkov, pôžičiek od bánk či odpredaja majetku.

„Vláda ne vstupuje do dodávateľsko-odberateľských vzťahov v rámci MSP. Aj keď platobná discíplina sa v tejto oblasti zhoršila jej riešenie je výlučne  záležitosťou medzi dodávateľom a odberateľom. Tento problém by mali riešiť úvery. Vláda prijala opatrenia iba v rámci svojich kompetencií, t.j. zvýšenie dostupnosti úverových prostriedkov, opatrenia v daňovej oblasti, týkajúce sa odpisovania majetku, zjednodušenia daňovej evidencia a skupinovej DPH. Priaznivý dopad na MSP má aj väčšina opatrení aktívnej politiky trhu práce,“ povedal pre EurActiv Jozef Hudák z Ministerstva hospodárstva SR.

V apríli 2009 schválila EIB žiadosť SZRB o úverovú linku v dohodnutej výške 50 miliónov eur na podporu investičných aktivít MSP v rôznych sektoroch s dôrazom na financovanie priemyslu a sektoru služieb.

Francúzsko

V roku 2009 vo Francúzsku očakávajú o štvrtinu viac bankrotov ako v predchádzajúcom roku, vyplýva z júnovej štúdie spoločnosti Eurler Hermers. Zaniknúť by malo, pre krajinu rekordných, 73 tisíc spoločností.

Pokiaľ ide o oneskorené platby si Francúzsko vedie lepšie ako jeho európski partneri, tvrdí to štúdia Inštitútu Altares. Podľa prieskumu za prvých šesť mesiacov v tomto roku úhrady faktúr meškajú 11,7 dňa, čo je pod európsky priemer – 15 dní. Najhoršie však na tom je realitný sektor, doprava a maloobchod, kde peniaze meškajú viac ako 15 dní.

Oneskorené platby podľa Altares najviac postihujú malé firmy s jedným až 250-imi zamestnancami. Problémy priznalo 60 % MSP v porovnaní s 21,5 % firiem s viac ako piatimi tisícami zamestnancov. Tento trend by mal zamedziť nový zákon, ktorý je súčasťou hospodárskej reformy.

Veľká Británia

Prvé známky zlepšenia a potenciálnej obnovy hlásil popredná britská podnikateľská kupina, podľa ktorej sa na trhy vracia dôvera. Podľa analýzy Federácie malých podnikov je situácia v krajine podstatne lepšia ako na jeseň 2008 (EurActiv 09/07/09). Minulý rok 40 % MSP za svoj hlavný problém označilo úvery, no zásahom vlády a uvoľnením toku peňazí do podnikov sa ich počet znížil na štvrtinu.

Firmy začali byť optimistickejšie a 57 % z nich tvrdí, že sa na svoje vyhliadky dívajú pozitívne. Okrem toho v krajine rastie počet MSP, ktoré chcú investovať do nových produktov a pracovnej sily.

Britský minister financií Alistair Darling tento týžden vyhlásil, že prístup k úverom je veľmi dôležitý pre obnovu. Pôžičky pre MSP označil za urgentné. Darling sa chce v krátkom čase opäť strenúť a konzultovať situáciu s bankami.

Česká republika

Hospodárska komora ČR v júli zverejnila prieskum, podľa ktorého české firmy trpia nedostatkom financií, čo ich núti k výraznym škrtom nákladov. Tri štvrtiny firiem museli kvôli tomu obmedzila niektoré svoje aktivity a polovica odložila plánované investície. Každá štvrtá firma prepúšťala alebo predala časť aktív. Polovica uviedla, že ochota bánk poskytovať úvery sa za posledný štvrťrok znížila.

Zväz priemyslu a dopravy ČR vo svojej štvrťročnej správe uvádza, že 92 % českých priemyselných podnikov ťaží problém oneskorených platieb, respektíve ho považujú za vážnejší ako pred rokom. Česká vláda neprijala v tejto oblasti žiadnu špeciálnu legislatívu, tento problém je totiž podľa hovorcu Ministerstva priemyslu a obchodu ČR Tomáša Bartovského ošetrený už v platom právnom poriadku.  

Ako hlavnú odpoveď na problémy s nedostatkom financií ministerstvo ponúklo program Záruka. V rámci neho možno získať záruky na bankové pôžičky. Na Záruku je v štátnom rozpočte vyčlenená miliarda českých korún. Podľa Bartovského má program zatiaľ veľký úspech a podnikatelia vyzývajú k jeho rozšíreniu – zatiaľ je obmedzený len na priemyselné podniky. Podľa Bartovského vláda podobný krok zatiaľ neplánuje.

Taliansko

Jedna z troch talianskych firiem mala v prvej polovici roka problém získať úver. Od januára do júna denne bankrotovalo 30 firiem.

Aj v Taliansku sú najväčším bremenom oneskorené platby. Dokonca podľa Talianskej bankovej asociácie (ABI) verejné orgány dlhujú malým firmám od 50 do 60 miliárd eur. Koncom júna vláda zverejnila balík opatrení, ktorý mal urýchliť splácanie faktúr.

Taliansko je treťou krajinou s najväčším objemom pôžičiek z EIB po Švajčiarsku a Nemecku. EIB, ABI a talianska priemyselná organizácia Confindustria v máji podpísali rámcovú dohodu, ktorej cieľom je zjednodušiť čerpanie zdrojov EIB. 

Maďarsko

Súčasťou hlavných reforiem na znovunastolenie rovnováhy maďarkého hospodárstva je nová daňová legislatíva z konca júna s významným vplyvom na MSP. Zdaňovanie malých firiem sa zjednoduší od začiatku roka 2010, každá spoločnosť bude môcť viesť svoje účtovníctvo v spoločnej európskej mene. Rovnako definuje aj podmienky daňových úľav súvisiacich s rozvojom podnikania.

Zdroje z Európskej investičnej banky smerujú do maďarských podnikov len veľmi pomaly. V máji za pomoci Erste Bank malé firmy začali čerpať 40 miliónov eur na projekty súvisiace s ochranou životného prostredia, energetickou efektívnosťou a rozvojom infraštruktúry. Podľa banky však dostupný objem bol taký nízky, že ho vyčerpali v priebehu niekoľkých dní.

V dôsledku snahy vlády stabilizovať ekonomiku, investori začínajú Maďarsko uprednostňovať pred Poľskom. Angus Halkett, analytik Deutsche Bank pre Bloomberg ironicky poznamenal, že je to práve preto, že Maďarsko ako prvá krajina požiadala o pomoc z Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a EÚ.

Bulharsko

Pesimistické predpovede, že kríza bude mať na Bulharsko ďalekosiahle dôsledky sa začínajú napĺňať. Nezamestnanosť rastie a firmy pre finančné problémy bankrotujú.

Počet firiem, ktoré stratili schopnosť splácať svoje účty v prvych troch mesiacoch 2009 dosiahol 118 v porovnaní so 67 v rovnakom období minulého roka. Bulharská priemyselná asociácia (BIA) tvrdí, že pre podniky so zahraničným kapitálom je jednoduchšie napĺňať ich finančné záväzky a poskytovať zdroje pre svoje pobočky s vážnymi problémami. Najčastejšie krachujú firmy v konštrukčnom sektore a cestovnom ruchu.

Na stimulujovanie bulharských MSP vláda vyčlenila 250 miliónov eur prostredníctvom Bulharskej rozvojovej banky. Peniaze sa však k podnikom dostávajú pomaly a doteraz nedostali ani polovicu. Európska investičná banka bulharským MSP garantuje 400 miliónov bulharských levov, rýchly presun peňazí do podnikov však komplikujú komerčné banky.