Pokusy o upokojenie trhov zlyhávajú

zdroj: http://www.flickr.com/photos/seanryan/2091261413/ cc

Európska centrálna banka včera oznámila, že po štyroch mesiacoch prestávky bude opäť intervenovať na trhoch a nakupovať dlhopisy. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa však nákupy týkajú len írskych a portugalských bondov a ECB neplánuje nakupovať aj od iných krajín.

Banka ešte v júli zvýšila úrokové sadzby o 25 bodov, no na včerajšom zasadnutí ich ponechala nezmenené a podľa odhadov by to malo tak byť dlhší čas. Ako vo svojom mesačnom komentári uvádza VÚB banka k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb by nemalo dôjsť ani v septembri.

Trhy však opatrenia vôbec nezaujali a hoci výnosy španielskych a talianskych dlhopisov pred zasadaním ECB mierne klesli, neskôr opäť začali stúpať do nebezpečných výšok.

Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso medzitým vyzval lídrov eurozóny, aby prijali ďalšie zmeny v dočasnom eurovale (EFSF), vrátane zvýšenia jeho kapacity. V liste hlavám štátov a vlád požaduje rýchle prehodnotenie všetkých prvkov týkajúcich sa EFSF tak, aby mal dostatočné kompetencie na zabránenie šírenia dlhovej krízy. Jeho výzvy na posilnenie kapacity EFSF však okamžite zamietli Nemci a Holanďania. 

Berlín a Amsterdam však podobne ako Barroso žiadajú ostatné členské štáty, aby zrýchlili schvaľovací proces zmien v dočasnom eurovale, na ktorých sa dohodli ešte na mimoriadnom summite eurozóny 21. júla.

Stanovisko dnes zverejnil aj slovenský minister financií Ivan Mikloš, ktorý sa vyjadril podobne ako Nemci a Holanďania. "Nepovažujem však za riešenie otváranie otázky dodatočného navyšovania záchranných fondov nad rámec existujúcich dohôd. V tejto chvíli sa musia sily sústrediť na uvedenie dohody lídrov eurozóny do praxe. Slovensko už podniká prvé kroky. Vedieme diskusie o zapojení privátneho sektora, aktívne komunikujeme s ministerstvami ostatných štátov menovej únie o nastavení nového gréckeho programu, v pondelok budem diskutovať s predsedníčkou vlády a ministrom zahraničných vecí o postupe potrebných legislatívnych zmien."

Lídri nechali kapacitu eurovalu nezmenenú, dali mu však právomoc na nákup dlhopisov na sekundárnych trhoch a poskytovať pomoc aj krajinám, ktoré ešte z trhov neboli vytlačené. Podľa analytikov by v prípade pokračujúcich útokov na Taliansko a Španielsko bolo nutné jeho objem minimálne zdvojnásobiť.

Situáciou na finančných trhoch sa budú dnes zaoberať francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Do rozhovorov by sa mal zapojiť aj španielsky premiér José Luís Rodríguez Zapatero, ktorý včera hovoril aj so šéfom ECB Jeanom-Claudeom Trichetom.

Komisár pre menové záležitosti Olli Rehn prerušil dovolenku a vrátil sa do Bruselu, aby mohol informovať o aktuálnom vývoji v eurozóne.

Nepresvedčiví

Investorov informácia o nákupe dlhopisov nepresvedčila vzhľadom na to, že nie je isté, či bude  efektívny na zastavenie problémov v tretej a štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny. Podľa nich ECB zrejme prešvihla svoju šancu na presvedčivejšie konanie a kľúčové teraz je, či a v akom objeme bude banka intervenovať na trhu so španielskymi a talianskymi dlhopismi.

Trichet priznal, že rozhodnutie opäť intervenovať na sekundárnych trhoch nebolo prijaté jednomyseľne. To pripomína rozkol v Rade guvernérov ešte minulý rok, keď sa vtedajší šéf nemeckej Bundesbank Axel Weber tvrdo postavil proti opatreniu.

Okrem toho sa objavili dohady, že ECB buď čaká na to, či Rím a Madrid príjmu ďalšie fiškálne opatrenia a až potom bude nakupovať ich dlhopisov, alebo sa jej predstavitelia nevedia dohodnúť na miere akou zasiahnuť.

Prezident banky okrem toho avizoval, že banka sprístupní finančnému sektoru krátkodobú úverovú linku, ktorú budú môcť využiť do januára. Viaceré banky v Grécku, Portugalsku a Írsku totiž nemajú žiadny prístup na trhy a už aj niektoré španielske a talianske banky sú závislé od zdrojov ECB.

Pomalá ECB

Postup ECB však kritizuje najmä taliansky minister financií Gulio Tremonti. Pri rokovaní s ázijskými investori sa ho vraj spýtali, že keď talianske dlhopisy nechce kupovať ECB, prečo by ich mali kupovať oni.

Avšak intervenovanie ECB na sekundárnych trhov je veľmi kontroverzné a mnohé vlády ho neschvaľujú. Nemecko tvrdí, že úlohou banky je totiž v prvom rade bojovať s infláciou.

ECB doteraz nakúpila suverénne dlhopisy za 76 miliárd eur a mali by byť len grécke, írske a portugalské. Podľa kritikov však vplyv programu bol len obmedzený a nezabránil tomu, aby krajiny požiadali o pomoc.

Aj Francúzsko a Belgicko?

Na muške trhov však už podľa všetkého nie sú len Taliansko a Španielsko, ale ich pozornosť sa začína zameriavať aj na Francúzsko. Desaťročné francúzske dlhopisy v porovnaní s referenčnými nemeckými bundami stúpli na najvyššiu úroveň za existencie eura.

Akékoľvek zvýšenie kapacity eurovalu by pre Paríž v prípade zlyhania znamenalo väčšiu finančnú záťaž vzhľadom na to, že má na ňom druhý najvyšší podiel.

Okrem toho britský Úrad pre finančné služby v súčasnosti skúma, nakoľko je bankový sektor vystavený aj belgickým dlhopisom, keďže krajina stále pretrváva medzi rizikovými krajiny s problémami s dlhmi.

(EurActiv/Reuters)