Radičová: Za pomalé čerpanie eurofondov môže neuveriteľná byrokratizácia

Zdroj: TASR, Pavel Neubauer

Doterajšie čerpanie eurofondov a ich využitie v budúcnosti boli hlavnými témami včerajšieho (23. mája) rokovania premiérky Ivety Radičovej s komisárom pre regionálnu politiku Johannesom Hahnom. Slovensko je siedmy najhoršie čerpajúci členský štát EÚ. Pred rokom, čiže v polovici súčasného finančného rámca, dosahovalo priemerné reálne čerpanie eurofondov na úrovni 5 %.

Radičová za príčiny tohto stavu označila nastavenie priorít, neuveriteľnú byrokratizáciu a zložitosť administrácie. Poukázala však na to, že vláda prijala opatrenia, ktorými odstránila 68 hlavných bariér a prekážok. Ide napríklad o posilnenie zálohových a preddavkových platieb či urýchlenie platieb na základe žiadosti.

Druhý okruh problémov podľa nej spočíva v neschválení niektorých projektov zo strany Bruselu pre neoprávnené náklady či pochybenia vo vyhlásenom obstarávaní. Ako zdôraznila Radičová, tieto peniaze sa teraz budú musieť nahradiť zo štátneho rozpočtu. Tu zároveň podľa jej slov vznikol aj začarovaný kruh, ministerstvá sprísňovali podmienky, aby sa vyhli takýmto situáciám až to dospelo do bodu, keď sa už finančné prostriedky nedali ani čerpať.

Ako príklady takýchto neúspešných projektov uviedla sociálne podniky za 24 miliónov eur z čias predchádzajúcej vlády. Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF) aktuálne odhalil nezrovnalosti aj pri rekonštrukcii bratislavského letiska. Brusel bude vymáhať 4 milióny eur.

V neposlednom rade vidí prekážky aj v celkovom nastavení eurofondov, ktoré podľa Radičovej mnohých žiadateľov odradilo od toho, aby o finančné príspevky požiadali. Verí, že prijaté opatrenia prispejú k zrýchleniu čerpania.

Ako ďalej uviedla osobitnú pozornosť počas rokovania s komisárom venovali Operačnému programu doprava a projektom dopravných úsekov za 1,5 miliardy eur. Zaoberali sa aj budúcou finančnou perspektívou, kde sú hlavnými prioritami verejná infraštruktúra, politika zamestnanosti a kohézna politika. Radičová však zdôraznila, že na diskusie o novom rozpočtovom rámci bude mať hlavný vplyv vývoj a riešenie dlhovej krízy v eurozóne.

Podľa komisára Hahna si Komisia uvedomuje, že byrokracia je hlavnou prekážkou toho, aby sa do čerpania eurofondov viac zapájali malé a stredné podniky, výskumné organizácie a vedci. Práve pre túto skupinu je plnenie všetkých administratívnych podmienok príliš náročné. „ Uvedomujeme si, že určitá úloha v tomto je aj na našej strane," konštatoval. Na druhej strane však ocenil snahu vlády o odstraňovanie prekážok pre čerpanie eurofondov.

Dotkol sa aj stále neuzatvorenej otázky, či posilniť Operačný program doprava presunom peňazí z iných programov. Podľa jeho slov treba ísť krok za krokom, a teda najprv sa pokúsiť vyčerpať všetky prostriedky z dopravy a až potom hľadať dodatočné zdroje v iných operačných programoch. Z jeho pohľadu aj schopnosť čerpať eurofondy bude významným faktorom, ktorý bude mať výrazný vplyv na diskusie o novom finančnom rámci.

Na tlačovej konferencii po rokovaní sa zaoberali aj projektmi financovanými z eurofondov, ktoré sa zameriavajú na Rómov. Slovensko totiž ako jediná členská krajina má v rámci operačných programov k dispozícii prostriedky na riešenie situácie rómskych komunít. Premiérka zdôraznila, že rómske projekty musia byť cielené, špecifické, orientované na konkrétnu aktivitu danej rómskej komunity, aby už zmizol pocit, že sa len investujú peniaze, no bez výsledku. Pripravujú sa nové výzvy, ktoré sa zmerajú na aktivity, prácu, vytváranie pracovných miest a vzdelávanie rodičov aj detí.

Komisár súhlasil, že treba tvoriť na mieru šité riešenia, nielen z hľadiska regiónov, ale aj pre menšie entity. „Som presvedčený, že koncepcia súhrnného prístupu, ktorý vláda pripravuje je rozumná.“ Upozornil, že z celoeurópskeho hľadiska rómski žiaci dokončujú školské vzdelanie len v približne 50 % prípadov a rómska populácia je oveľa mladšia ako priemerná populácia v Európe, no nezamestnanosť je oveľa vyššia medzi Rómami ako je európsky priemer. „Preto investovanie do zlepšovania životných podmienok Rómov nie je len akási charitatívna činnosť, ale je to rozvážna ďalekosiahla investícia do celej spoločnosti členských štátov,“ vysvetlil komisár.  

Pozície:

Komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn o rómskych programoch financovaných z eurofondov.