Rastú obavy firiem zo zvyšovania cien energií a zdrojov

Autor: Stuart Miles, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

V rámci prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť PwC medzi takmer 800 výkonnými riaditeľmi (CEOs) z celého sveta, 53 % z nich uviedlo, že problém rastu nákladov na energie a prírodné zdroje dominuje spotrebe a správaniu spotrebiteľov a je to jedna z najväčších hrozieb pre vyhliadky rastu.

„V oveľa náročnejšom prostredí pre rast si firmy nemôžu dovoliť cenové šoky pri nákladoch na energie a zdroje, takže nie je žiadnym prekvapením, že ich posúvajú nahor v zozname hrozieb pre ich budúce vyhliadky rastu,“ uviedol Richard Gledhill, vedúci pre klimatickú zmenu a služby v oblasti uhlíkového trhu v PwC. „Rastúci tlak na ceny energií zmiernilo globálne spomalenie a v severnej Amerike boom v plyne. Ale dlhodobý trend ženia nahor dopyt na rozvíjajúcich sa trhoch, regulačné tlaky a rozsiahle energetické investície, ktoré sa vyžadujú.“

Spoločnosť zverejnila predbežné výsledky prieskumu, kompletné výsledky publikuje v januári 2013. Pripomenula, že za posledný rok sa objavili viaceré významné príklady extrémnych prejavov počasia, cenových šokov na trhoch s komoditami a prudké nárasty cien energií.

Jeden uzol, celý svet

Najväčšie obavy vyjadrili respondenti z oblasti Ázie, Pacifiku a Afriky. Obavy alebo extrémne obavy z nákladov na energie a prírodné zdroje potvrdilo aj 24 % výkonných riaditeľov firiem zo západnej Európy.

47 % CEOs mieni v nasledujúcom roku zvýšiť svoj dôraz na znižovanie environmentálneho vplyvu ich firiem, 41 % nechystá žiadnu zmenu.  Taktiež 1 zo 4 šéfov plánuje zvýšiť investície do zabezpečenia prírodných zdrojov, ktoré sú pre podnik kritické, venovať sa rizikám klimatickej zmeny či ochrane biodiverzity.

Na otázku o tom, ako sú schopní vyrovnať sa s extrémnymi prejavmi počasia, viac ako tretinu priznala, že prírodné katastrofy, ktoré by ohrozili hlavné obchodné alebo výrobné uzly, by mali negatívny vplyv na fungovanie firmy.

Príkladom môžu byť záplavy v Pakistane v auguste 2010, ktoré zvýšili cenu bavlny na svetových trhoch, alebo v Thajsku v októbri 2011, ktoré narušili dodávky súčiastok pre automobilový i IT priemysel.

„Rizikom pre firmy je, že čelia nepredvídateľnejšiemu a extrémnemu počasiu a narušeniam v politikách, trhoch a dodávateľskom reťazci,“ dodal Richard Gledhill s tým, že  zmätky ohľadom dohody v smerovaní klimatických politík vedú k odkladu investícií a prijímaniu rozhodnutí, ktoré mohli odolnosť firiem voči týmto udalostiam posilniť.

Krajiny EÚ si v oblasti energeticko-klimatických politík stanovili ciele do roku 2020, avšak realizácia potrebných opatrení v praxi nie je bezproblémová. Predbežné diskusie o ďalších cieľoch do roku 2030 už teraz naznačujú nezhody v predstavách jednotlivých krajín i priemyselných odvetví.