Rovnaký plat za rovnakú prácu? Slovensko hovorí nie

zdroj: Pixabay

V utorok sa k návrhu smernice mimoriadne stretol Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti.

Európska komisia v marci oživila návrh o tzv. vyslaných pracovníkoch. Týka sa ľudí, ktorí sú zamestnaní v jednej krajine EÚ, no svoju prácu dočasne vykonávajú v inej.

Cieľom novej úpravy je podľa Komisie odstrániť sociálny dumping a neférovú mzdovú súťaž na spoločnom európskom trhu.

Inými slovami, má napríklad riešiť situáciu, kedy slovenská stavebná firma platí svojim zamestnancom pri práci na zákazke vo Francúzsku len tamojšiu minimálnu mzdu.

Návrh má odstrániť rozpor medzi slobodou poskytovať služby na jednotnom trhu a rôznymi úrovňami odmeňovania v jednotlivých krajinách. Celkovo bolo v roku 2014 v EÚ 1,9 milióna vyslaných pracovníkov.

„Nové“ členské krajiny EÚ sú proti takejto úprave, pretože majú pocit, že im berie konkurenčnú výhodu lacnej pracovnej sily.

Podľa čísiel Eurostatu, kým hodina práce Dána stála minulý rok v priemere 41 eur, v Bulharsku sú to 4 eurá, na Slovensku približne 10.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker opakovane hovorí, že v únii by sa mal človek dostávať „rovnaký plat za rovnakú prácu“. Myslí tým to, že bulharský alebo poľský inštalatér by mal v Belgicku byť platený rovnako ako Belgičan.

Eurovýbor v akcii

Výbor Národnej rady pre európske záležitosti schválil 10. mája k návrhu smernice tzv. odôvodnené stanovisko. V ňom spochybňuje právny základ, na ktorom Komisia postavila smernicu, ktorý je vraj „vágny a nezodpovedá obsahu návrhu“.

Uznesenie VEZ 9 (Odovodnene stanovisko COM_2016_128)

Výbor tvrdí, že v návrhu nejde ani tak o voľné poskytovanie služieb ako o sociálnu ochranu a boj proti sociálnemu vylúčeniu.

To považuje za nemiestne, pričom sa odvoláva sa na článok 153 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý hovorí, že únia nemá zasahovať do otázok odmeny, práva združovať sa a práva na štrajk.

Namieta aj porušenie zásad proporcionality (primeranosť nástrojov na dosiahnutie cieľa) a subsidiarity (možnosť riešiť problém na úrovni štátov). Vyčíta Komisii chýbajúce dáta, ktoré by dokladali potrebnosť smernice.

„Výbor by pri príprave návrhu uvítal vyváženejší prístup, ktorý by vzal do úvahy rozdielny stupeň vývoja jednotlivých členských štátov a zohľadnil špecifiká nových členských štátov.“

Argumentuje aj tým, že využívať rozdiely v mzdách sa dá aj dovozom tovarov z iných krajín a presunom výroby.

„Konvergenciu úrovne miezd je možné dosiahnuť len cestou ekonomického rozvoja a nielen právnymi nástrojmi,“ píšu poslanci.

„Profitovanie podnikov zo mzdových rozdielov medzi členskými krajinami (…) nebolo nikdy označované za diskriminujúce, naopak, bolo považované za konanie typické pre trhovú ekonomiku.“

Výbor volá po celoeurópskej diskusii o tom, čo je to sociálny dumping a diskriminácia v odmeňovaní.

Za odôvodeného stanovisko hlasovali všetci členovia výboru s výnimkou jeho predsedu Ľuboša Blahu (Smer-SD).

Žltá karta

Podobne vec vidia aj v ďalších parlamentoch. Do termínu, ktorý uplnul dnes v noci poslali Komisii negatívne stanovisko parlamenty z ďalších 10 krajín, skoro všetko tie, ktoré vstupovali do EÚ spolu so Slovenskom.

Kedže počtom dosiahli potrebnú hranicu, dochádza k použitiu tzv. žltej karty.

Nástroj zaviedla Lisabonská zmluva a umožňuje národným parlamentom primäť Európsku komisiu, aby návrh, ktorý dostane takúto spätnú väzbu, prehodnotila.

Doteraz sa žltú kartu podarilo aktivovať len dvakrát. Napríklad v prípade návrhu na vznik európskej prokuratúry. Komisia sa rozhodla návrh nestiahnuť.

Pozície

Europoslankyňa Anna Záborská (KDH, EĽS) na margo vysielaných pracovníkov pred časom pre EurActiv.sk povedala, že ak firmy z nových členských štátov prídu o výhodu nižších miest, budú musieť prepustiť zamestnancov.

„Skôr by som preto chcela, aby sa našiel taký kompromis, ktorý na jednej strane ochráni pracovníkov pred novodobým otrokárstvom, no zároveň nezoberie našim firmám dôležitú konkurenčnú výhodu.“

Socialisti a demokrati v Európskom parlamente aktuálne predkladané znenie smernice podporujú. Bola to jedna z požiadaviek, ktoré kládli na novú Komisiu v roku 2014.

Europoslanec Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD) pre EurActiv.sk hovorí, že je otázne, čo takýto návrh spôsobí, ak nevyriešime paralelne aj ostatné deformácie.

Tvrdí, že cestou je skôr odstránenie rozdielov v životnej úrovni, teda postupne dokončiť hospodársku konvergenciu.

„Ak poslanci Národnej rady SR vidia neoprávnený zásah do kompetencií štátu, je prirodzené, že sa pridávajú ku krajinám, ktoré chcú otvoriť hlbšiu diskusiu, chcú lepšie analýzy a chcú poznať všetky dopady, negatívne i pozitívne. Osobne to vnímam, že Slovensko využíva možnosti, ktoré Európska únia demokraticky poskytuje jednotlivým krajinám.“