Rusko ponúka Nemecku viac plynu a vzácnych zemín

Čína v súčasnosti dominuje na trhu s prvkami vzácnych zemín a navyše rokuje s ruským plynárenským koncernom Gazprom o dodávkach plynu. Žiada však podstatne nižšiu cenu, než si predstavujú Rusi.

Peking kontroluje 97 % celosvetových dodávok prvkov vzácnych zemín, bez ktorých sa nezaobíde elektronický priemysel, ale ani výroba hybridných áut, zelenej energie alebo moderných zbraňových systémov. V roku 2005 zaviedla obmedzujúce kvóty na ich vývoz, na čo podali krajiny EÚ, USA i Mexiko sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). Tá začiatkom júla rozhodla, že environmentálne dôvody pre obmedzenia vývozu vzácnych zemín, ktorými ich Peking odôvodňuje, sú neopodstatnené.

Ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý v pondelok večer (18.7.) pricestoval do nemeckého Hannoveru na rokovania s kancelárkou Angelou Merkelovou, pootvoril dvere v tejto oblasti nemeckým investorom.

„Samozrejme, že sme pripravení na nové vzťahy s našimi priateľmi, vrátane oblasti prvkov vzácnych zemín,“ povedal Medvedev po rokovaniach s kancelárkou a predstaviteľmi nemeckých firiem. „Hovorím o plánovanej vlne privatizácie. Očakávame v tejto oblasti prílev nemeckých investícií,“ dodal ruský prezident.

Neobmedzená kapacita pre Európu

Rovnako aj zmienka ruskej strany o „neobmedzenej kapacite“ v otázke dodávok plynu do Európy smerovala podľa pozorovateľov na Peking, ktorý žiada omnoho nižšiu cenu, než akú platia Gazpromu Európania. Časť dodávok by pritom mala pochádzať z rovnakých ložísk, z akých Gazprom dodáva plyn do Európy.

Podpredseda vlády Viktor Zubkov, ktorý bol v Medvedevovej delegácii, uviedol: „Máme zmluvy s Nemeckom a európskymi krajinami do roku 2030 a 2031 a stačilo by urobiť určité dodatky v dohodách o objeme. Pokryjeme všetok objem poždovaný nemeckým hospodárstvom ruskými dodávkami plynu cez Severný tok a Jamal-Európa, takže nie sú vôbec žiadne problémy.“

Rusko si veľa sľubuje od ukončenia využívania jadra v Nemecku do roku 2022. Avšak predstavy Zubkova, o 30-percentnom až 35-percentnom zvýšení dopytu v Nemecku po ruskom plyne, Merkelová nenaplnila.

„Uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ povedala Merkelová na tlačovej konferencii s Medvedevom. Uviedla, že „trh rozhodne“ do akej miery vyplní deficit, ktorý ostane po odstavení jadrovej energie, ruský plyn. Dodala síce, že Nemecko ako najväčší európsky trh s elektrinou bude potrebovať nové elektrárne s kapacitou asi 10 gigawattov, z nich niektoré paroplynové, no Nemecko zároveň plánuje zvýšiť produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov na dvojnásobok a zefektívniť využívanie energie.

Povedie silnejší Severný tok ku koncu Južného?

Plynovodom Severný tok sa má do Nemecka dopraviť 63 miliárd metrov kubických (bcm) plynu ročne. Jeho prvé potrubie, ktorým sa dopraví až 70 % objemu, ktoré Nemecko doviezlo z Ruska v roku 2010 sa spustí v októbri, druhé budúci rok. Rusi dokonca začali uvažovať o tretej etape projektu.

Ruský denník Kommersant uviedol, že pridaním tretieho potrubia by sa mohla zmraziť výstavba plynovodu Južný tok. Odvoláva sa na zdroj z ruskej vlády, podľa ktorého sa stále zdržiavajú rokovania s Tureckom o prechode plynovodu tureckými vodami v Čiernom mori.Podľa niektorých Ankara odkladá vydanie potrebných povolení v snahe získať od Moskvy výhodnejšie podmienky.

V takzvanom južnom plynovodnom koridore zápasia viaceré projekty, pričom hlavným rivalom Južného toku je projekt Nabucco. Ten má podporu Európskej únie, keďže by dodávkami plynu z Kaspickej oblasti znížil závislosť Európy na Rusku.

(EurActiv/Reuters/TASR)