Schäuble: Banková únia si vyžiada zmeny v Lisabonskej zmluve

Problémová španielska banka BANKIA, Zdroj: TASR/AP Photo/Paul White

Ministri financií členských štátov sa počas rokovania koncom minulého týždňa dohodli na zavedení spoločného bankového dohľadu, ktorý je základom bankovej únie. Kľúčovým prvkom je posilnenie právomocí Európskej centrálnej banky, ktorá by okrem iného mohla zatvoriť problematické finančné domy v eurozóne. To si však vyžiada zmeny v Lisabonskej zmluve. Po stretnutí na to upozornil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.

„Banková únia dáva zmysel iba vtedy, ak máme aj pravidlá pre reštrukturalizáciu a riešenie bánk. Ale ak chceme, aby to robili európske inštitúcie, budeme potrebovať zmeny zmluvy,“ vysvetlil.

Banková únia má zabezpečiť prerušenie bludného kruhu medzi budúcnosťou bánk a verejných financií a zabrániť, aby za sanáciu bánk platili daňoví poplatníci. Po novom by totiž problematické banky nemali zachraňovať jednotlivé vlády, ale rekapitalizácia by mala prebehnúť cez trvalý euroval.

„Nebudeme môcť podniknúť žiadne kroky na základe pochybných právnych noriem," zdôraznil Schäuble. „Preto je tiež veľmi dôležité, aby sme posilnili sieť národných reštrukturalizačných fondov a orgánov.“

V rámci prvého kroku smerom k bankovej únii ECB najprv od júla 2014 preberie dohľad nad bankami eurozóny. Nasledovať bude schéma pre riešenie problémových bánk (zatvorenie alebo zachránenie problematických ústavov) a tretím bude koherentný rámec pre garanciu vkladov.

Nemecko sa však obáva o nezávislosť menovej politiky ECB po rozšírení kompetencií. Dokonca sa v piatok snažilo presvedčiť zvyšné krajny, aby podpísali politickú deklaráciu o budúcej zmene zmluvy.

To si však vyžiada čas, pretože úpravy musia schváliť všetky členské štáty, v niektorých dokonca cez referendum. Problémy však možno čakať v euroskeptických krajinách ako Veľká Británia, ktorá sa pohráva s myšlienkou odísť z EÚ.

Schäuble má výhrady k bankovej únii už od úplného začiatku. Jednak mu nevyhovuje, že problematické banky dostanú peniaze na svoju záchranu z eurovalu. Nemecko má totiž obavy, že bude musieť platiť účty za chyby zahraničných bánk, pretože je najväčšou ekonomikou eurozóny, a tým aj najväčším prispievateľom do záchranného fondu. Podľa Schäubleho by sa  o záchranu problematických bánk najprv mali snažiť ich domovské štáty a len ak to nedokážu by mali požiadať o pomoc z eurovalu.

(EurActiv/Reuters/TASR)