Slovensko – druhý Singapur?

Charles Chaplin - Modern Times

Podľa merania Inštitútu hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva SR je celkové administratívne zaťaženie podnikateľov na Slovensku na úrovni 1,98 miliardy eur, čiže približne 3 % HDP. Inštitút zároveň identifikoval 180 komplikovaných a často zbytočných informačných povinnosti, ktoré štát od podnikateľov vyžaduje.

O zlepšenie regulačného prostredia sa dlhodobo svojim iniciatívami snaží Európska komisia. Poukazuje na to, že ide o nevyhnutný predpoklad zvýšenia konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest. Podnikatelia totiž viac času trávia vypisovaním rôznym formulárov miesto toho, aby sa venovali obchodovaniu.

Rezort hospodárstva teda v duchu lepšej regulácie navrhol stovku opatrení, ktoré podnikateľom ušetria viac ako 100 miliónov eur ročne. Po novom by malo byť možné založiť firmu za dva dni, pričom by to stálo euro, počíta sa aj so skrátením vydania živnostenského oprávnenia či korekciou vyhlášky o zdravom sedení za pracovným stolom.

„Osobne som presvedčený, že tieto opatrenia sa prejavia už budúci rok a už v roku 2013 by mohlo byť Slovensko krajinou v ktorej budeme všetci lepšie žiť. Pripravili sme opatrenia, ktoré zlepšia nie len podnikateľské prostredie na Slovensku, ale posunú Slovensko v kvalite na špičku krajín v strednej a východnej Európe. Tu chceme byť prví,“ vyhlásil minister hospodárstva Juraj Miškov.

Opatrenia sú rozdelené do dvoch skupín, krátkodobé by mali prijať ešte tento rok a strednodobé najneskôr do roku 2013. Projekt počíta s tým, že administratívne zaťaženie podnikateľov na Slovensku sa do konca budúceho roku zníži o 30 %. Ministerstvo hospodárstva je teda v tejto oblasti ambicióznejšie vzhľadom na to, že EÚ od členských štátov požaduje, aby podnikateľov oslobodili od štvrtiny byrokracie.

„Nie nadarmo sme tento projekt nazvali Singapur. To je totiž náš vzor a náš cieľ. Chceme byť slobodnou ekonomikou v ktorej podnikatelia nemajú žiadne prekážky, aby mohli tvoriť zisky, aby mohli zamestnávať ľudí a aby im mohli zvyšovať platy. Chceme byť krajinou v ktorej štát nebude brániť ľuďom mať sa lepšie. Kvalitné podnikateľské prostredie je základom pre vznik nových príležitostí na podnikanie a s tým spojeným vznikom nových pracovných miest,“ uviedol Miškov.

Ako ďalej uviedol Miškov okrem spomínaných opatrení má ministerstvo na stole viac ako 200 návrhov na zlepšovanie podnikania, ktoré vzišli z komunikácie s verejnosťou a čaká ich vyhodnocovanie. Po zvážení môžu postupovať ďalej vo forme rezortných iniciatív alebo návrhov Ministerstva hospodárstva SR.

Súčasťou plánov je aj vytvorenie špecializovanej webstránky, kde bude možné vkladať návrhy na zlepšovanie podnikateľského prostredia, alebo upozorňovať na nesystémové, či nezmyselné opatrenia v legislatíve.

Ministerstvo hospodárstva materiál v stredu predloží do medzirezortného pripomienkového konania. „Singapur možno nedobehneme, ale trúfame si posunúť Slovensko výrazným skokom dopredu  a k nášmu cieľu sa aj výrazne priblížiť. Slovensko sa tak môže stať Singapurom regiónu strednej a východnej Európy,“ uzavrel minister.

Výnimky z účtovných uzávierok

Na európskej úrovni v týchto dňoch eskaluje spor týkajúci sa jedného z opatrení, ktoré by tiež malo zjednodušiť administratívu drobným podnikateľom. Tí by mohli dostať výnimku zo zostavovania ročných účtovných uzávierok. Problémom je však definícia, na ktoré mikropodniky by sa opatrenie vzťahovalo.

Ministri zodpovední za konkurencieschopnosť sa minulý týždeň dohodli, že indikátorom by mal byť obrat a bilančná súvaha. Problémom je však stanovenie výšky. Pôvodný návrh, ktorý podporil aj Európsky parlament uvádzal, že mikropodniky sú teda firmy, ktoré majú obrat do jedného milióna eur a súvahu na úrovni 500 tisíc eur. Rada však neskôr tieto sumy znížila na polovicu – teda 500 respektíve 250 tisíc eur.

Európsky parlament však s týmto stavom nesúhlasí a bude presadzovať pôvodné sumy. „Dovtedy, kým bude väčšina v Parlamente podporovať pôvodné stropy, v druhom čítaní budeme trvať na svojom stanovisku a teda odmietneme návrhy Rady,“ vyhlásil pre EurActiv nemecký poslanec Klaus Heiner Lehne, ktorý bol spravodajcom k návrhu počas prvého čítania.

Zmenu pôvodných návrhov presadzujú najmä Rakúsko, Belgicko, Francúzsko a Luxembursko, ktoré sa obávajú, že podľa platnej národnej legislatívy by podnikatelia museli ročné účtovné uzávierky zostavovať bez ohľadu na nové pravidlá a iné členské štáty by sa vďaka tomu pre mikropodnikateľov stali atraktívnejšie. Lehne však ich argumenty spochybnil a poukázal na to, že návrhy nebudú pre členské štáty záväzné.