Smernica o pôde údajne nie je mŕtva

Obavy zo zhoršujúcej sa kvality poľnohospodárskej pôdy donútil Európsku komisiu navrhnúť zmeny v oblasti jej obrábania od roku 2013 s cieľom znížiť negatívny dopad jej intenzívneho využívania. Komisár Janez Potočnik chce v roku 2014 predstaviť nové oznámenie, na základe ktorého by sa pôda v politikách Únie vnímala ako hodnotný zdroj.

Budovať by mala na pravidlách ochrany prírodných zdrojov, ktoré sú dohodnuté v rámci plánu pre efektívne využívanie zdrojov, 7. Environmentálneho akčného programu, ktorý EK predstavila minulý týždeň a iniciatív dohodnutých na júnovom summite o udržateľnosti v Rio de Janeiro.

Znepokojivými dôsledkami v Európe i na globálnej úrovni sú predovšetkým erózia pôdy, jej klesajúca kvalita a rozširujúca sa rozloha mestských osídlení.

Komisár v emaili pre bruselský EurActiv uviedol, že oznámenie sa v roku 2014 „zameria na zvyšovanie povedomia, na jednej strane na význam pôdy vyplývajúci z jej podstaty v rámci EÚ a globálne a na druhej strane na potrebu EÚ mať koherentný a udržateľný prístup k využívaniu pôdy a zaisteniu toho, že formulácia  politík sa zameriava na tento cieľ“.

EK sa už niekoľko rokov neúspešne snaží presadiť návrhy na väčšiu ochranu pôdy. Smernicu, ktorú predložila v septembri 2006 ako súčasť širšej stratégie, musia v procese spolurozhodovania schváliť Európsky parlament aj Rada. Tie ale dosiaľ neboli schopné nájsť zhodu. Proti jej prijatiu sa od roku 2006 stavali najmä Nemecko a Veľká Británia, podľa ktorých nemá EÚ právomoc diktovať krajinám politiky týkajúce sa využitia pôdy na ich území.

Potočnik na nedávnej konferencii týkajúcej sa degradácie pôdy v Bruseli uviedol, že napriek opozícii existuje aj silná podpora EÚ, aby sa v tejto oblasti aktivizovala. „Zastavenie alebo aspoň zoslabenie degradácie zeme a pôdy nie je rovnako o ekonomickom raste, odstránení chudoby a sociálnej spravodlivosti, ako je o životnom prostredí. Je to o prechode na zelené hospodárstvo,“ zdôraznil.

Kde sa vypestujú potraviny?

Kvalita a zdravia pôdy zohráva veľkú rolu aj v diskusiách o potravinovej bezpečnosti. V rámci reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) pre roky 2014-2020 EK napríklad navrhla prepojiť vyplávanie priamych platieb farmárom na opatrenia obnovy produktivity pôdy rotáciou pestovaných plodín. Minimálne 7 % plochy, okrem trvalých pastvín, by sa malo použiť na medze oráčin, živé ploty, stromy, na úhor, na krajinné prvky, biotopy, ochranné pásma a zalesnené oblasti.

„Pôda sa stáva čoraz viac obmedzenejšia a my s týmto zdrojom musíme zaobchádzať lepšie,“ povedal Georg  Häusler, šéf kabinetu komisára pre poľnohospodárstvo. Na fóre o potravinovej bezpečnosti koncom novembra uviedol, že v krajinách na východe EÚ existuje „obrovský spiaci potenciál“ v kvalite pôdy, zatiaľ čo na západe výnosy stagnujú.

K strate produktivity pôdy ale nedochádza len v Európe, ale tiež v rozvojových krajinách. Svetová organizácie pre potraviny  poľnohospodárstvo (FAO) vo svojej minuloročnej správe varovala, že zvyšujúca produkcia potravín za posledné polstoročie je v ohrození, pretože „na príliš mnoho miestach boli úspechy spojené s postupmi riadenia, ktoré degradovali pôdne a vodné systémy, na ktorých produkcia potravín závisí“.

Podľa FAO sa dnes asi 25 % svetovej agrárnej pôdy vyznačuje nižšou úrodnosťou ako pred 30 rokmi. Vo svojej správe organizácia uviedla, že žiaden región nie je imúnny. Najhoršie postihnuté oblasti – stredná Ázia, subsaharská Afrika a stred Spojených štátov „čelia riziku progresívneho zlyhania ich produktívnej kapacity v dôsledku kombinácie excesívneho demografického tlaku, neudržateľného poľnohospodárskeho využitia a postupov“.