Sociálne partnerstvo je nástroj humanizácie, nie všeliek

Sociálne partnerstvo je na Slovensku podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera funkčné a nesutále sa vyvíja.

„Bolo obdobie, kedy sociálny dialóg prebiehal istým turbulentným obdobím a dostal tvrdé údery zo strany pravicových vlád,“ povedal na konferencii zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku a Asociácie pracovného práva (LLA).

Tá sa venovala vývoju dialógu medzi odbormi, zamestnávateľmi a vládou na Slovensku a jeho súčasným výzvam. Podujatie bolo zároveň vyvrcholením dlhodobého projektu “Kultúra sveta práce”.

Sociálny dialóg nemôže mať podľa Richtera víťazov ani porazených. Ako tvrdí, súčasná vláda sa zaviazala dôsledne uplatňovať sociálny dialóg, ktorý má formovať jej rozhodnutia.

Minister ocenil, že 26 odborových zväzov je schopných v rámci rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady prezentovať jednotné stanoviská, čo by očakával aj od zástupcov zamestnávateľov.

Žiadny všeliek

Prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár hovorí, že sociálny dialóg, tripartizmus, kolektívne vyjednávania a kolektívne zmluvy postupne na Slovensku nadobúdali svoj pravý význam ako „nástroj humanizácie a demokratizácie“. Pripúšťa, že sa často sa aj zneužívali a ideologizovali.

Sociálny dialóg podľa neho „nie je liekom na všetky problémy dneška, ale pomáha predchádzať monológu jednej zo strán“.

Kríza negatívne poznačila životy státisícov zamestnancov, preto je podľa Kollára namieste prehodnotiť hospodárske politiky EÚ, oživiť jej sociálnu agendu, vrátane stratégie plnej zamestnanosti a kvalitných pracovných miest, nakoľko sme v súčasnosti „svedkami devastácie pracovných podmienok“.

Dialóg ako hrádza pred povodňou

Zástupcovi zamestnávateľov Jurajovi Borguľovi zo Zväzu strojárskeho priemyslu SR sociálny dialóg pripomína situáciu s povodňami. Pokiaľ je sucho, nikoho protiopatrenia nezaujímajú, začínajú nás zaujímať zväčša „až keď sa hrádza pretrhne a je už neskoro“. Sociálny dialóg treba podľa neho viesť najmä vtedy, keď nie je potreba ešte viditeľná.

„Takto sa to vyvíjalo za posledné roky, kedy sme od tých – nehovorím, že bitiek, ale bolo aj také guľovanie, že Emil?“ obracia sa Borguľa na predsedu OZ KOVO Emila Machynu – „dostali k tomu, že vo väčšine prípadov si starosti dokážeme vyriešiť“.

Najväčšiu zásluhu na tom, že sociálny dialóg na Slovensku nabral nejakú formu patrí z dvoch partnerov práve odborárom, uznáva Borguľa.

„Nie, že by som vám niečo odpúšťal, ale tak sa vyvinul, to je fakt.“

Stráca sa noblesa

Pre Machynu je tripartizmus primárne o tom, aby viedol k „zlepšeniu kvality života čo najväčšieho počtu ľudí“.

Keď sa tripartita na Slovensku vytvorila, prevládal pdoľa neho „elán a nadšenie meniť veci“. Potom nastali zásadné zmeny, ktoré menili charakter vzťahov. „Dnes sa pomaly a bolestne vraciame k štandardu, aký sme pôvodne chceli, ale za zložitých podmienok,“ myslí si Machyna.

„Mnohí politici a zamestnávatelia chcú, aby sme nemali vlastný názor a odpovede, len aby sme počúvali ich názor a ich odpovede. To nie je sociálny dialóg.“

Vidí aj stratu noblesy a tolerancie. Veci sa riešia často v rámci konfliktu, nie kompromisu. „Stačí, že niekto kričí a vždy sa nájde niekto, kto bude počúvať.“

Väčšia organizovanosť

Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš vníma ako problém pokles organizovanosti zamestnancov aj zamestnávateľov. To má podľa neho negatívny dopad na kolektívne vyjednávania a na sociálny dialóg na regionálnej a na podnikovej úrovni.

Podniky, v ktorých existuje odborová organizácia a kde sa vedie dialóg, ponúkajú lepšie pracovné podmienky a nijakým spôsobom to neohrozuje ich konkurencieschopnosť, hovorí Ondruš.

„Mali by sme vytvárať tlak, aby sme donútili viac zamestnávateľov aj zástancov sa združovať. Pomôže to ako spoločnosti, tak aj ekonomike.“

Ministerstvo si vraj uvedomuje, že slovenská ekonomika je menej odolná voči šokom, lebo nízke platy nevytvárajú dostatočný vankúš ak sa externé prostredie dostane do krízy.

Tripartizmus podľa neho nie sú ale len spory a hádky na pôde Hospodárskej a sociálnej rady alebo vyjednávaniach o minimálnej mzde, ale aj úzka spolupráca v sektorových radách pri definovaní o potrieb trhu práce alebo v oblasti zamestnanosti.

„Sociálni partneri ak nájdu zhodu, tak dokážu systémovo spolupracovať,“ konštatuje štátny tajomník.

Ďalších 25 rokov

Medzi výzvy nasledujúcich 25 rokov radí Emil Machyna na prvom mieste riešenie otázky príjmovej nerovnosti. Vidí súvislosť s politickým radikalizmom. „Fanatizmus sa dá vnuknúť slabým, chudobným a nesmelým“.

Profesor Vojtech Tkáč z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach odporúča ministerstvu zamerať sa na skvalitnenie rozhodcovského konania v rámci kolektívneho vyjednávania, ratifikáciu protokolu k Európskej sociálnej charte o sťažnostiach sociálnych partnerov, zrušenie druhého dôchodkového piliera a posilnenie odborného zázemia tripartity.

Juraj Borguľa upozorňuje, že hospodárska kríza sa ešte neskončila a v priemysle sa zamestnanosť zvyšovať skôr nebude. „Zamestnanosť musí byť väčšia, tu ale riešenie nenájdu ani zamestnávatelia ani odborári“.