Španielsko sa chce ďalšej kríze vyhnúť dôkladným dohľadom

Jednou z hlavných úloh španielskeho predsedníctva je najmä boj so súčasnou hospodárskou krízou. Nemožno však zabúdať na nástroje, ktoré by mali zabrániť vzniku ďalších v budúcnosti. Ako včera informovalo EurActiv, bude sa teda snažiť o presadenie vzniku Európskeho výboru pre systémové riziká (ESBR) v takej podobe, ktorú v decembri schválili ministri financií. Z Európskeho parlamentu však zaznievajú dosť skeptické hlasy a je veľmi pravdepodobné, že celý balík opatrení proti vzniku ďalších kríz počas jednaní čaká ešte veľa zmien.

Len pre pripomenutie – európski lídri sa na hlavných rysoch dohľadu nad finančnými inštitúciami dohodli v júni a poverili Komisiu, aby ich závery pretavila na konkrétne legislatívne návrhy. Tie predpokladajú, že dohľad sa rozdelí na makroekonomickú časť, ktorú bude riadiť Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) a mikroekonomickú časť v dikcii Európskych orgánov dohľadu (ESAs).

Nezmysel?

Poslanci sa ohradili, že spolupráca medzi makro- a mikro- orgánmi je definovaná len veľmi vágne. Pripravovaná parlamentná správa, ktorú zverejnia v polovici februára, má podľa zdrojov blízkych autorom tejto správy zdôrazniť, že bez bližšieho prepojenia oboch inštitúcií sa len ťažko dá hovoriť o dôslednom predvídaní systémových rizík.

ESRB kritizujú tiež za to, že bude až príliš naviazaný na jednotlivé národné banky a najmä Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá nemá žiadne reálne právomoci.

„Mala by byť rešpektovanou inštitúciou plnou osobností, ktoré by pôsobili na rozhodovanie politikov a orgánov dozoru svojou morálnou autoritou,“ píše sa o ESRB v návrhu Komisie. V skratke by teda mala upozorňovať na finančné inštitúcie, ktoré sa správajú rizikovo, a tie sa potom buď „polepšia“ alebo vysvetlia, prečo konali tak, ako konali.

Podľa pozorovateľov bude autorita ESRB odvodená najskôr z osobností, ktoré sa postavia do jej vedenia, tzv. generálnej rady. Tú budú tvoriť 27 guvernéri centrálnych bánk EÚ, prezident a viceprezident ECB, zástupca Európskej komisie a šéf troch inštitúcií mikrodohľadu (ESAs).

Viac otázok ako odpovedí

Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom ESRB chce odhaľovať systémové riziká a či vôbec bude schopný zasiahnuť proti rizikovým transakciám. Podľa diplomatov v Bruseli budú členské štáty musieť jednoducho počkať na to, ako si výbor bude viesť v praxi.

Otáznik visí tiež nad tým, čo si predstavovať pod pojmom „systémové riziko“. To sa v súčasnosti snaží definovať ECB, no zatiaľ na verejnosť neprenikli žiadne informácie.

Europoslanci varujú aj pred tým, že práca ESRB bude spadať pod rúško tajomstva, a tak bude ťažké kontrolovať, či plní svoju funkciu a nakoľko dobre. Dôvod je prostý: pokiaľ sa nejaká finančná inštitúcia ocitne v problémoch a jej pád by mohol ohroziť celý systém, ESRB si len tak nedovolí o nej hovoriť – mohol by totiž nalomiť krehkú dôveru investorov v stabilitu celého systému.