Švajčiari v referende odmietli najvyššiu minimálnu mzdu na svete

Zdroj: TASR

Až 76 percent voličov tejto bohatej krajiny zamietlo iniciatívu švajčiarskych odborov SGB podporovanú socialistickou a zelenou stranou.

Kritici návrhu na zavedenie najvyššej minimálnej mzdy na svete tvrdia, že takéto opatrenie by mohlo poškodiť konkurencieschopnosť a mohlo by viesť k rušeniu pracovných miest. Zástancovia minimálnej mzdy však argumentovali, že jej zavedenie by pomohlo odstrániť príjmovú nerovnosť.

Švajčiarsko v súčasnosti nemá zavedenú minimálnu mzdu, ale priemerná hodinová mzda tam dosahuje v prepočte 27 eur.

„Ak by voliči iniciatívu akceptovali, viedlo by to k zníženiu počtu pracovných miest a to najmä vo vzdialenejších a štrukturálne slabších regiónoch,“ povedal švajčiarsky minister hospodárstva Johann Scheider-Ammann.

Nedeľné referendum o zavedení minimálnej mzdy je jednou z posledných iniciatív, ktorá reaguje na nárast rozdielov v príjmoch v tejto vo všeobecnosti rovnostárskej krajine.

Napríklad Švajčiari minulý rok v referende posilnili  právomoci akcionárov pri kontrole manažérskych platov a zakázali prax „zlatých padákov“, teda vysokého finančného odstupného.

Odmietli však iniciatívu týkajúcu sa obmedzenia platov top manažérov vo výške 12-násobku najnižšieho príjmu v spoločnosti.  Iniciatíva bola reakciou na vysoké zárobky vedúcich pracovníkov nadnárodných spoločností.

Švajčiarsko je známe tým, že občania zvyčajne hlasujú proti návrhom, o ktorých majú pocit, že by mohli poškodiť dobre fungujúce hospodárstvo krajiny.

Napriek jasnému „nie“ diskusia o tomto návrhu viedla podľa ekonóma SGB Daniela Lamparta v mnohých spoločnostiach k zvýšeniu minimálnej mzdy na viac než 4000 švajčiarskych frankov (3276 eur).

Obchodný reťazec Lidl zvýšil minimálne platy pre svojich zamestnancov vo Švajčiarsku na 4000 frakov ešte v minulom roku. Obchodná sieť H&M plánuje takýto krok urobiť budúci rok.

Zamestnávatelia však nepriznávajú , že by to malo priamu súvislosť s návrhom na zavedenie minimálnej mzdy.

(EurActiv/Reuters)