Thyssenová v Bratislave lobovala za rovnaký plat pre vyslaných pracovníkov

vyslaní pracovníci smernica COSAC

Marianne Thyssenová, zdroj: Európska komisia

Eurokomisárka pre zamestnanosť, sociálne veci, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová včera v Bratislave obhajovala návrh Európskej komisie na revíziu smernice o vysielaní pracovníkov.

Thyssenová vystúpila na zasadnutí predsedov výborov národných parlamentov pre európske záležitosti (tzv. malý COSAC), ktoré sa konalo v rámci predsedníctva Slovenska v Rade EÚ.

V prejave o sociálnom rozmere EÚ hájila navrhovanú zmenu úpravy o odmeňovaní vyslaných pracovníkov, ktorú Komisia predstavila v marci tohto roku.

Jej cieľom je odstrániť mzdové rozdiely medzi vyslanými a miestnymi pracovníkmi, napríklad v stavebníctve a tým zabrániť sociálnemu dumpingu na spoločnom európskom trhu.

Žltá karta

Jedenásť národných parlamentov, vrátane slovenskej Národnej rady, sa však vyjadrilo proti takejto úprave. Ide prevažne o nové členské štáty, ktoré sa obávajú, že stratia konkurenčnú výhodu lacnej pracovnej sily.

Čítajte aj: Rovnaký plat za rovnakú prácu? Slovensko hovorí nie

Svojim nesúhlasom dali Európskej komisii tzv. „žltú kartu“.

Ide o nástroj, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Umožňuje národným parlamentom vyvinúť tlak na exekutívu EÚ, aby návrh, ktorý dostane takúto spätnú väzbu, prehodnotila.

Čítajte aj: Žltá, červená a zelená karta

„Beriem tento signál veľmi vážne,” povedala Thyssenová.  Európska komisia podľa nej odôvodnené stanoviská národných parlamentov podrobne zanalyzovala. .

V Bratislave sa eurokomisárka snažila vyvrátiť tri najčastejšie námietky.

Problém členských štátov?

Prvou výhradou je, že otázku vyslaných pracovníkov netreba riešiť na úrovni EÚ, keďže na riešenie problémov v tejto oblasti sú lepšie pripravené samotné členské štáty.

Thyssenová oponovala tvrdením, že vysielanie pracovníkov má cezhraničnú povahu, pretože vytvára práva a povinnosti v dvoch krajinách. „Vzhľadom na inherentný cezhraničný charakter vysielania, je najlepšie nastaviť pravidlá na úrovni Únie,” povedala.

Na dosiahnutie rovnakých podmienok a zaistenie primeranej ochrany vyslaných pracovníkov podľa nej národné úpravy nestačia. Ak by členské štáty konali sami, viedlo by to k fragmentácii vnútorného trhu so službami, myslí si.

„Môj návrh má za cieľ doplniť existujúce smernice EÚ, a to možno dosiahnuť len prostredníctvom právnych predpisov EÚ,” upresnila.

Neharmonizujeme mzdy

Národné parlamenty kritizovali návrh revidovanej smernice aj kvôli tomu, že by podľa nich zobrala právomoc členských štátov stanoviť výšku miezd a riadiť pracovnoprávne vzťahy.

„Môžem vás uistiť, že to tak nie je,“ ubezpečovala komisárka. Pravidlá nastavenia odmien a organizovania pracovných vzťahov zostávajú v kompetencii jednotlivých členských štátov. Podstatou návrhu je podľa Thyssenovej zabezpečiť „rovnaké pravidlá pre odmeňovanie za rovnakú prácu na rovnakom mieste.”

Konkurenčnú výhodu zníži, ale neodstráni

Parlamenty sa tiež obávajú, že upravená smernica obmedzí voľný pohyb služieb, čím odstráni konkurenčnú výhodu krajín s nižšími mzdami.

“Úprimne nechápem, ako by jasnejšie a spravodlivejšie pravidlá pre vysielanie pracovníkov mohli obmedzovať voľný pohyb služieb,” oponovala komisárka. Vnútorný európsky trh podľa nej musí mať svoje pravidlá, aby bol spravodlivý pre všetkých.

Thyssenová potvrdila, že návrh Komisie zníži, ale neodstráni rozdiely v celkových nákladoch práce medzi zahraničnými a miestnymi firmami. Dane a príspevky na sociálne zabezpečenie budú aj naďalej záležitosťou domovskej krajiny vysielaných pracovníkov.

Komisárka tiež vysvetlila, že dopyt po vysielaní bude aj po prijatí smernice riadený nedostatkom pracovných síl v krajinách s vyššími mzdami. Podniky budú podľa nej aj naďalej súťažiť kvalitou svojich služieb, produktivitou a špecializáciou.