Účel firiem musíme znovu premyslieť

Zdroj: FB Nadácie Pontis

Hnutie CSR (spoločenskej zodpovednosti firiem) sa rozmohlo napriek tvrdeniu nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Miltona Friedmana, že nič ako sociálna zodpovednosť firiem neexistuje a všetko, čo tvrdí opak, je súčasť socialistickej doktríny. V úvode filozofického exkurzu k téme CSR to pripomenul Gergely Tóth, riaditeľ správnej rady maďarskej organizácie KÖVET a alternatívny ekonóm.

Termín „udržateľný rozvoj“, s ktorým CSR do veľkej miery pracuje, je podľa neho definovateľný len veľmi ťažko. V oblasti environmentálnych štandardov existujú síce merania a certifikácie, no z hľadiska sociálneho je to už sporné a ekonomická udržateľnosť je podľa neho sama osebe oxymoronom.

CSR ako taká podľa Tótha nestačí, pretože „nemení logiku systému“. „Potrebujeme zmenu súčasnej paradigmy ekonomizmu“, hovorí, ktorá funguje na podobnej báze ako náboženstvo, pričom svätou trojicou tu je: efektívnosť, rast a súťaž.

Maďarský ekonóm sa zaoberá konceptom „morálnej ekonómie“ ako protikladu k utilitárnej ekonómii, ktorá stále prevláda v ekonomickom myslení stredného prúdu.

"Potrebujeme systém, kde správať sa ekonomicky je síce dôležitým predpokladom ale nie je to ústredný cieľ“. Používa metaforu s ľudskou krvou. Potrebujeme jej mať dosť, pretože je pre život nevyhnutná ale zároveň jej nepotrebujeme príliš veľa. Firmy by sa mali usilovať o optimálnu veľkosť, nie o rast za každú cenu. „Efektívnosť musíme optimalizovať“, ak nie nastávajú problémy a situácie, kedy sú niektoré koncerny produktom a obratom väčšie ako štáty, hovorí Tóth.

Treba ísť proti logike systému

Aj ďalší odborník na CSR z Veľkej Británie, Mallen Baker, vidí niektoré zásadné zlyhania súčasného ekonomického systému, ktorý vedie k degradácii vo viacerých oblastiach, napríklad v životnom prostredí. Baker sa zodpovednému podnikaniu venuje dve desaťročia.

Zlyhanie sa dá ilustrovať na situácii a otázke -prečo sú ľudia v londýnskom metre drzí? Základným zlyhaním spoločnosti operajúcej metro v britskej metropole je, že dáva prednosť, inak legitímnemu cieľu, aby jej vlaky jazdili načas. Dôsledkom toho však je, že ľudia nie sú schopní normálne nastupovať a vystupovať, čo zase vedie k tomu, že sú pri týchto úkonoch bezohľadní. Neznamená to však, že ľudia sú drzí od podstaty.

„Máme tu princíp, na základe ktorého firmy poháňa iba snaha uspokojiť svojich akcionárov a investorov, ktorí hľadajú nadpriemerné výnosy.“ Väčšina firiem ale nie je nadpriemerné výnosy normálne schopná generovať. To tlačí ľudí do krátkodobých a vysoko riskantných operácií, varuje Baker.  

„Zmysel existencie firiem musíme nanovo premyslieť tak, aby tvorili hodnoty pre spoločnosť a pri tom ako to budú robiť aj generovali zisk“, hovorí Baker. Používa príklad spoločnosti Unilever, ktorej CEO hovorí, že nechce mať akýchkoľvek akcionárov, ale chce investorov, ktorí investujú dlhodobo, žiadne hedžeové fondy. Chce hovoriť s investormi, o ktorých majú záujem a snažiť sa ich získať pre ich spoločnosť. Baker dodáva, že to nie je síce nijako revolučná myšlienka, no šéf Unilever je prvý ktorý ju prezentuje verejne.

Biznis modely musíme teda podľa neho prehodnotiť tak, aby sa vedeli vyrovnať s externalitami. Dá sa to odpovedaním na základnú otázku: ako dosiahnuť odmenu za to, že robím správnu vec? „Niekedy je treba isť proti logike systému“, zakončil hosť z Veľkej Británie.

Riadiť dopady a byť transparentný

Hoci Európa nemá na prvý pohľad najlepšie ekonomické výhliadky, práve v CSR a inováciách je mnoho príležitostí pre rast, tvrdí riaditeľ CSR Europe Stefan Crets.  

Kríza priniesla oživenie záujmu o udržateľnosť ako aj o potrebu znovu získať dôveru ľudí. Nepokoje vo Švédsku, ktoré sme v mnohých smeroch považovali za príkladnú krajinu, sú podľa Cretsa varovaním a pripomenutím, že naším najdôležitejším kapitálom sú ľudia. Aj podľa nedávnych zistení celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, je prvým očakávaním ľudí od korporátneho sektora zabezpečenie pracovným miest, nie, napríklad, ochrana životného prostredia.

Medzinárodná mimovládna organizácia CSR Europe sa snaží tento odkaz sprostredkovať cez svoju sieť viac ako 5 tisíc firiem a partnerských organizácií. Stefan Crets prezentoval aktuálnu stratégiu EÚ pre oblasť zodpovedného podnikania, ktorá prináša nové očakávania od podnikov a ich akcionárov. Ústredným nástrojom je nedávno zverejnený návrh legislatívnej úpravy o zverejňovaní nefinančných firemných údajov.

Ich vlastná iniciatíva pod názvom "Enteprise 2020" zdôrazňuje najmä dva aspekty CSR – spoločnosť by mala správne usmerňovať dopady svojho podnikania a byť úprimná v tom, ako sa to robí.

Deti ako akcionári

"Nesúhlasím s nemeckým poňatím dlhu ako čistého zla", hovorí John Mitra riaditeľa pre korporátne vzťahy International Personal Finance z Veľkej Británie (IPF je materskou firmou Provident Financial).

„Verím, že je rozdiel medzi dobrým a zlým dlhom“. Priznáva, že zvažovanie udržateľnosti nebolo od začiatku v jeho spoločnosti prítomné, no dnes je integrálnou súčasťou jej pôsobenia a rozhodnutí.

V rozhodovaní si podľa Johna Mitru spoločnosť kladie otázku: Urobili by ste iné rozhodnutie ak by majoritným akcionárom spoločnosti boli Vaše deti? Dnes omnoho viac ako v minulosti firma berie do úvahy potreby a možnosti klientov a orientuje sa na dlhodobú perspektívu podnikania než na krátkodobý efekt, vysvteľuje riaditeľ pre korporátne vzťahy.