Výbor EP: Poľnopolitika predsa menej zelená

Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo zahlasoval za oslabenie kľúčových environmentálnych opatrení, ktoré navrhovala Európska komisia. Podporil však strop pre dotácie na veľké farmy. Slovensko vo výbore zastúpenie nemá.

Celé plénum Európskeho parlamentu bude o reforme hlasovať v marci (11.-14.) a následne sa začnú rokovania s členskými štátmi, teda Radou.

Europoslanci z výboru hlasovali o viac ako 7 tisíc pozmeňovacích návrhoch pre reguláciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014-2020 dva dni.

Podporili aj predĺženie ochrany trhu s cukrom a vínom, čím odmietli požiadavku Komisie rozšíriť liberalizáciu na všetky sektory poľnohospodárstva od roku 2016.

Vďaka zdržaniu v rokovaniach o celkovom viacročnom finančnom rámci EÚ je nepravdepodobné, že nové nariadenia pre agrosektor vstúpia do platnosti pred rokom 2015.

(Slabo) zelená?

Výbor podporil návrh Európskej komisie – požiadavku, aby sa 30 % priamych platieb (tzv. prvý pilier) viazalo na environmentálne opatrenia ako je napríklad diverzifikácia plodín alebo ponechanie 7 % pôdy pre podporu biodiverzity a vytváranie stálych pastvísk.

Ústupkom voči organizáciám farmárov a niektorým členským štátom je, že sa výbor rozhodol vyňať malé farmy zo „zelených pravidiel“. Podobne sa európske enviropožiadavky nemajú týkať tých farmárov, ktorí podliehajú environmentálnej certifikácii na úrovni členských krajín.

Výnimku budú mať aj farmári, ktorí pracujú s menej ako 10 hektármi kultivovateľnej pôdy. Poľnohospodári s rozlohou od 10 do 30 hektárov môžu taktiež požiadať o výnimku. Podľa Európskeho parlamentu sa teda výnimky budú vzťahovať na 82 % európskych farmárov.

Pôvodne si Komisia predstavovala, že výnimku zo „zelených“ schém by mali mať len farmári, ktorí produkujú biopotraviny.

Výbor by tiež chcel, aby sa aspoň 25 % prostriedkov II. piliera (rozvoj vidieka) využívalo na zachovanie rázu krajiny. Environmentálne skupiny a poslanci zo skupiny zelených cielili na oveľa prísnejšie ekologické štandardy pri využívaní fondov rozvoja vidieka a krížové plnenie ďalších enviropravidiel. Svoju bitku chcú ešte zohrať v pléne EP.

Strop bude

Vo výbore prešiel aj návrh na zastropovanie platieb pre veľké poľnohospodárske podniky a farmy. Argumentačne sa tu využíva príklad britskej kráľovskej rodiny, ktorá na svoje rozľahlé majetky dostáva najväčšie dotácie.

Strop sa má v duchu pôvodného návrhu nachádzať na úrovni 300 tisíc eur na jednu farmu, pričom už od výšky 250 tisíc by sa na hektár vyplácalo len 30 % z jednotkovej dotácie, pri farmách, ktoré dostávajú medzi 200 000 a 250 000 len 60 % a medzi 150 000 a 200 000 len 80 % dotácie na hektár.

Takýto prístup by dal za pravdu kritike, ktorá hovorí, že z SPP najviac benefitujú korporáciami vlastnené farmy na úkor rodinných podnikov.

Na Slovensku ako aj v Českej republike, či východnej časti Nemecka sú ale veľké poľnohospodárske podniky pozostatkom historického vývoja. Europoslanci vyňali zo zastropovania práve poľnohospodárske družstvá.

Zachovali aj možnosť presúvať prostriedky z priamych platieb na projekty regionálneho rozvoja.

Viac peňazí pre nové členské štáty

Na základe tlaku poľnohospodárov z východných krajín EÚ europoslanci podporili väčšie zmierňovanie rozdielov v priamych platbách.

Výbor pre poľnohospodárstvo odhlasoval, že žiadna krajina nesmie dostať menej ako 65 % európskeho priemeru, čo je pomoc napríklad pre Lotyšov, ktorí aktuálne poberajú dotácie na úrovni 33 % európskeho priemeru.

Dorovnanie bude o niečo rýchlejšie ako bol pôvodný návrh Komisie. Kým ten predpokladal, že krajinám, ktoré nedosahujú ani 90 % priemeru výšky dotácie na hektár sa dorovná jedna tretina tohto rozdielu, výbor rozhodol, že to má byť jedna tretina do 100 % priemeru.  

„Výbor hlasoval za silnejšiu redistribúciu pomoci medzi členské krajiny keďže je veľmi ťažké akceptovať rozdiely takmer 300 eur na hektár medzi farmármi v jednotlivých členských krajinách“, povedal portugalský spravodajca k priamym platbám Luis Manuel Capoulas Santos (SD).

… a mladí farmári

Europoslanci podporili Komisiu v pláne vyčleniť 2 % zdrojov SPP na nalákanie mladých ľudí k farmárčeniu. Výbor žiada, aby poľnohospodári do 40 rokov dostali 25 % bonus na priamych platbách počas prvých piatich rokov pričom strop na veľkosť by v tomto prípade bol jednotný 50 hektárov, nie individuálny podľa priemernej veľkosti farmy v členských štátoch.

Viac ako navrhovala Komisia by chceli europoslanci dať aj malým farmám.