Vysoké ceny energií bránia obnove rastu

Autor: Simon Howden, Freedigitalphotos.net

Riaditeľ odboru ekonomickej diplomacie na poľskom ministerstve zahraničia Grzegorz Gawin zdôraznil potrebu zabezpečiť opätovnú industrializáciu EÚ a návrat ku konkurencieschopnosti. Oproti USA a Ázii totiž Európa hospodársky stráca v dôsledku drahších vstupných nákladov, t.j. cien energií, pracovnej sily i nerastných surovín.

Cieľom je, aby cena energií bola maximálne nízka, pretože má vplyv na všetky investičné rozhodnutia, zhodli sa predstavitelia štátnej správy i súkromných spoločností počas Slovensko-poľského ekonomického fóra v Bratislave (28.2.). V regióne strednej Európy je navyše kľúčové ekonomicky dohnať západoeurópske  krajiny.

Karel Hirman zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) poukázal na to, že hoci cena elektriny na trhu je nízka, čo je na prvý pohľad pre spotrebiteľa dobré, neužije si ju kvôli vysokým nákladom na distribúciu a podporu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú započítané do účtov koncových odberateľov.

Okrem toho zdôraznil, že Slovensko má jednu z najvyšších cien elektriny pre priemyselných odberateľov. Podľa údajov za november 2012 mali podniky na Slovensku v kategórii spotreby 2GWh/ročne štvrtú najdrahšiu elektrinu v EÚ po Cypre, Malte a Taliansku – 0,12163 eur za kWh.

„Ťažko potom hovoriť o udržaní konkurencieschopnosti slovenského priemyslu,“ dodal.

Nedomyslené dôsledky

V rámci diskusie venovanej energetike, priemyslu a klíme sa pozornosť upriamila aj na nedomyslené dôsledky niektorých politických rozhodnutí v Európskej únii a jednotlivých členských krajinách. „Naše politiky zacielené na envirofaktor prinášajú úplne iné výsledky,“ konštatoval Hirman.

Ako príklad uviedol súčasný pokles spotreby zemného plynu, ktorý sa považuje za najekologickejšie fosílne palivo, a naopak nárast spotreby uhlia, čím dochádza k zvyšovaniu emisií CO2 v Európe. To platí aj pre Nemecko, ktoré sa minulý rok rozhodlo nahradiť výrobu elektriny z jadra obnoviteľnými zdrojmi (OZE).

Iným príkladom sú nepredikovateľné toky tejto zelenej elektriny z Nemecka cez sústavy okolitých krajín V4, najmä Poľsko, ČR a Slovensko. Tento negatívny vplyv totiž pri rozhodnutí o Energiewende v Berlíne nezohľadnili.

„Analýza tokov prenosových sústav nášho regiónu ukazuje, že obchodné objemy výmeny elektriny na niektorých cezhraničných profiloch výrazne prevyšujú skutočné tranzitné toky elektriny. To spôsobuje podstatné zníženie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky prenosových sústav a zvyšuje prevádzkové náklady poskytovateľov prenosových sústav,“ uviedol minister hospodárstva Tomáš Malatinský v súvislosti s rizikami integrácie obnoviteľných zdrojov energie.

Miroslav Stejskal, generálny riaditeľ Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), ale poukázal na to, že nielen rozvoj OZE, ale aj ďalší rozvoj jadrovej energetiky na Slovensku bude mať významný vplyv na stabilitu sústavy. Vzhľadom na potenciálny pokles odberu elektriny u nás, súvisiaci s prípadným odchodom veľkoodberateľov, je preto potrebné zabezpečiť export elektriny na juh Európy a posilniť prepojenia s Maďarskom.

Štátna tajomníčka poľského ministerstva životného prostredia Beata Jaczewska tiež upozornila na možné riziká vyplývajúce z dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA, o ktorej sa začne rokovať do polovice tohto roka, a tiež súvisia s cenami energií.

Vzhľadom na oveľa nižšie ceny energií, najmä zemného plynu, v Spojených štátoch by sa totiž mohlo stať, že veľká časť produkcie sa presunie na druhú stranu Atlantiku. Európski spotrebitelia tak budú dovážať lacnejšie výrobky z USA, čo by sa prejavilo nielen poklesom konkurencieschopnosti Európy, ale tiež zvýšením emisií skleníkových plynov z dopravy.