Vyzbierané pokuty za kartely by mali ísť MSP

Garančný fond krytý vyzbieranými pokutami za kartely by mohol zmierniť úverový nedostatok, ktorý sťažuje prístup podnikov k financovaniu, tvrdí Leitl. Podľa posledných kalkulácií Medzinárodného menového fondu (MMF), eurozóna čelí 240-miliardovému výpadku financovania. „Musíme navrhovaný fond rýchlo implementovať,“ skonštatoval pre EurActiv Erich Kuehnelt z rakúskej Federácie hospodárskych komôr.

Zdôraznil, že takáto garancia je založená na podmienkach vyplývajúcich zo sedemročného Rámcového programu CIP (The Competitiveness and Innovation Framework Programme) prijatého v roku 2006, ktorého cieľom je podpora konkurencieschopnosti a inovácií. CIP očakáva z každého poskytnutého eura priemerný výnos 50 eur, vďaka čomu môže podporovať banky, aby predávali portfóliá pôžičiek pre MSP a takto uvoľnili úverovú kapacitu.

Rakúšania navrhujú, aby sa rovnaký „pákový efekt“ použil aj európsky garančný nástroj, ktorý by z miliardy eur z kartelových pokút urobil 50 miliárd čerstvého kapitálu pre MSP. Svoj návrh prezentovali komisárovi pre hospodárske a menové záležitosti Joaquínovi Almuniovi.

Navrhovaný fond sa však môže dostať do konfliktu s inými plánmi ako využiť kartelové pokuty – napríklad vytvorenie fondu pre obete kartelov. No ani v tomto prípade nie je jasné, kedy a či ho vôbec zrealizujú.

Podľa Jonathana Todda, hovorcu komisárky pre hospodársku súťaž Neelie Kroes, návrh by mohli stihnúť prijať ešte pred koncom súčasného mandátu. Ten by mal vypršať tento mesiac, no pravdepodobne bude predĺžený o obdobie, kým Česká republika neratifikuje Lisabonskú zmluvu. Poplatky za kartely v súčasnosti putujú do európskeho rozpočtu.

„Daňoví poplatníci vďaka nim platia o tri miliardy eur menej,“ dodal Todd. Pokuty znižujú podiely členských štátov na rozpočte EÚ. Tento rok dosiahli zatiaľ 1,4 miliardy eur, vlani to bolo 2,27 miliardy. Komisia od roku 2005 za kartely vyzbierala dokopy 9,58 miliárd eur.

Trvalo by však niekoľko rokov, kým by tieto poplatky boli prístupné na navrhované financovanie, tvrdí Cristina Arighová, hovorkyňa komisára pre rozpočet Algirdasa Šemetu. Na ich uhradenie je trojmesačná lehota a peniaze do rozpočtu neodídu, kým sa nevyšetrí odvolanie voči nemu. Prostriedky teda držia na osobitnom účte, vysvetlila Arighová.

Podľa Kuehnelta navrhovaný garančný fond nebude pre všetky MSP, ide o konzervatívny úverový nástroj. Prostriedky bude možné využiť len, keď sa podnik stane insolventný a nedokáže zaplatiť svoje dlhy voči úverovým inštitúciám. Každá zo zapojených firiem bude platiť ročný poplatok, aby mohla v prípade insolventnosti využiť pôžičku z fondu.

„Navrhovaný fond nerozšíri garancie pre MSP priamo, no nepriamo cez národné, regionálne, lokálne garančné inštitúcie, ktoré podniku poskytlo garanciu na úver,“ zdôraznil. Takýmto redukovaním rizika, by sa podľa rakúskeho plánu mohol rozprúdiť „priškrtený“ tok pôžičiek.