Záruka pre mladých: Pomoc alebo problém?

Zdroj: TASR/Milan Kapusta

Nástroj „Záruka pre mládež“ na úrovni členského štátu má ponúkať každému mladého občanovi EÚ možnosť pracovať, alebo sa zapojiť do vzdelávania či odbornej prípravy, na dobu štyroch mesiacov počas nezamestnanosti po skončení štúdia.

Zárodok sociálnej únie?

Predstava Komisie je, že táto schéma by mala byť sčasti krytá Európskym sociálnym fondom a integrovaná do politík zamestnanosti jednotlivých členských štátov. Pre mladého jednotlivca do 25 rokov by sa mala aktivovať do 4 mesiacov od skončenia vzdelávania alebo výpadku zo zamestnania.

Téma záruky sa aktuálne dostala aj na program pléna Európskeho parlamentu prostredníctvom otázky na Komisiu od predsedníčky výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci Pervenche Beres (S&D, Francúzsko ).

Komisie sa pýta, akými spôsobmi plánuje podporiť tento nástroj a tiež „ako sa pozerá na možnosť vytvorenia skutočného európskeho piliera Záruky pre mládež, ktorý by umožnil, aby EÚ vypracovala nástroj solidarity tak medzi generáciami, ako aj krajinami, čím by sa prispelo k zmenšovaniu vnútorných rozdielov.“

Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (Smer-SD, S&D), ktorá sa agendou a návrhom Záruky pre mladých zaoberá v predsedníctve Strany európskych socialistov, hovorí, že prioritou strany bude, aby sa po fiškálnej a bankovej únii začalo v EÚ otvorene hovoriť aj o sociálnej únii.

Fínsko-švédsko-rakúsky model

Záruka pre mladých je inšpirovaná aj Rakúskom, kde k takejto záruke pristúpili ako prví a ktoré má nízku nezamestnanosť, vysvetľuje Neveďalová. Aj vo Fínsku mladí nezamestnaní ľudia dostávajú personalizovanú pomoc a plán do troch mesiacov odkedy sa zaregistrujú ako nezamestnaní. V 83 % prípadov je podľa čísel Eurofound intervencia tamojších služieb zamestnanosti úspešná.

Komisia sa nazdáva, že rakúsky, fínsky a švédsky príklad ukazujú, že táto schéma je schopná otvoriť dvere na pracovný trh.

Na Slovensku máme schému štátnej podpory absolventských stáží. Vláda na svojom minulotýždňovom zasadnutí rozhodla o jej úprave a okresaní prostriedkov. Nárok majú mladí len po splnení podmienok a stáž musí byť realizovaná v obore, ktorý dotyčný vyštudoval. Kým minulý rok malo štátom dotovanú prax 22 tisíc ľudí, tento rok by to malo byť 18 tisíc, na čo je vyčlenených 9 miliónov eur. Médiá už poukázali na prípady zneužívania tohto inštitútu.

Navyše, skúsenosti portálu Profesia.sk hovoria, že  štátom dotovaná prax potenciálnych zamestnávateľov neohuruje, skôr iné typy stáží. Europoslankyňa Katarína Neveďalová síce pripúšťa, že to môže byť problém, no hovorí, že výsledky z uplatňovania tejto schémy v Európe ukazujú, že ľudia často dostávali miesto vo firme, v ktorej stážovali.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti v tejto súvislosti upozorňuje práve na problematickosť slovenského nastavenia absolventských stáži, ktoré zamestnávateľovi ukladá administratívne povinnosti v prípade, že by si chcel daného človeka-stážistu nechať v zamestnaní.

Europoslankyňa Neveďalová pripúšťa aj to, že v Európe sú kvalitatívne rozdiely medzi službami zamestnanosti. Preto sa na európskej úrovni ráta v rámci rozvoja Záruky pre mladých s výmenou skúseností medzi jednotlivými krajinami a spoločné diskusie ako docieliť želané zmeny vzdelávacieho systému. Neveďalová vidí veľký význam v podpore učňovského a odborného vzdelávania, ktoré podľa nej na Slovensku v 90. rokoch utrpelo v prospech gymnázií.

Michal Páleník si myslí, že naše úrady práce sú „určite schopné vypísať dostatočne veľa papierov o tom, že niečo robíme“, no reálne môžeme mať pri implementácii Záruky pre mladých problémy.

Problémom je aj to, že absolventi vysokých škôl prichádzajú na pracovný trh nárazovo a preto môžu byť 4 mesiace na ich umiestnenie krátka doba. Popri tejto skupine mladých nezamestnaných, upozorňuje Páleník, máme aj druhú skupinu, ktorá skončila len základnú školu, a ktorá si vyžaduje úplne iný prístup ako vysokoškolsky vzdelaní ľudia.

Pozitívna diskriminácia mladých je síce potrebná, ale podľa Páleníka by nemala zachádzať príliš ďaleko, aby neohrozovala pracovné miesta pre staršie ročníky.

Náklady

Európska komisia uvádza, že náklady na Záruku pre mladých budú nižšie v štátoch, ktoré majú už dnes dobre vyvinuté služby zamestnanosti a samozrejme vyššia v krajinách, ktoré majú nezamestnaných mládežníkov viac.

Podľa odhadu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z júla 2012 sú náklady zavedenia tejto schémy v celej Európe vo výške európskeho 0,45 % HDP, alebo 21 miliárd eur. Výpočet je založený na švajčiarskom modeli, kde ročné náklad dosahujú na jedného nezamestnaného 6 000 eur.

Monitoring implementácie záruky pre mladých bude úlohou Európskej komisie v rámci Európskeho semestra a jej podoba a výsledky môžu byť predmetom odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR). Na výdavky v rámci Záruky pre mladých bude nahliadať ako na investície do vzdelávania, ku ktorým Komisia vyzýva aj v ročnom prieskume rastu pre rok 2013. Štáty upozorňuje, že budovanie partnerstiev s súkromnou sférou nevyžaduje veľké rozpočty, ale môže byť pre efektívnosť Záruky pre mladých veľmi dôležité.

Komisia tiež zadefinovala súvisiace oblasti a aktivity, ktoré môžu byť podporené z Európskeho sociálneho fondu.

Pozície

Zavádzanie takýchto opatrení je neúčinné a môže byt škodlivé. EÚ by mala mladým ľuďom otvárať cestu k lepšiemu vzdelaniu a odstraňovať bariéry pri uplatnení kdekoľvek v rámci pracovného trhu Únie. Investovanie do takýchto garančných schém považujem naopak za zbytočné tvorenie ilúzie, že sa chce mladým ľuďom pomôcť," uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).

"Vítam iniciatívu Európskej komisie a verím, že garancia pre mladých je pozitívnym krokom. Musíme si uvedomiť, že investovaním do mladej generácie poskytnutím ponuky zamestnania, ďalšieho vzdelávania alebo praxe zaručíme ich ľahší presun na trh práce a zlepšíme jej vyhliadky. Je lepší menší krok s dlhodobým účinkom ako žiadny," uviedla poslankyňa Katarína Neveďalová (S&D, SK).

"Vo vystúpení k tejto téme som upozornil, že úsilie o garanciu práce pre mladých ľudí by malo začínať už vhodnou štruktúrou vzdelávacích inštitúcií. Tá by mala približne zodpovedať potrebám pracovného trhu, aby sa predišlo sklamaniam mladých absolventov, keď zistia, že pre ich odbornosť nie je práca," uviedol poslanec Jaroslav Paška (EFD, SK).