Znalosť cudzích jazykov podporuje obchod

Podľa prieskumu Eurobarometra až 83 percent Európanov považuje znalosť cudzích jazykov za užitočnú, avšak až 44 percent opýtaných priznalo, že nedokáže aktívne v cudzom jazyku komunikovať.

Podľa Martina Hopea, vedúceho projektu s názvom „Európa bohatá na jazyky“ (Language Rich Europe, LRE) a riaditeľa pobočky British Council v Bruseli zahŕňa dobrá jazyková politika pre firmy jednak prijímanie uchádzačov o prácu, ktorí hovoria viac než jedným jazykom, ale tiež odmeňovanie zamestnancov za ďalšie zlepšovanie svojich znalostí.

Tým sa to však nekončí. Hope uviedol, že spoločnosti, ktorým sa „bude najviac dariť“ v 21. a 22. storočí tú tie, ktoré „strategicky“ premýšľajú nad jazykmi, ktoré potrebujú pri rozvoji obchodných aktivít v rôznych krajinách.

„Angličtina nestačí, pretože keď chcete podnikať napríklad v Rusku, len používanie angličtiny ako spoločného jazyka nevytvorí dosť silný vzťah,“ povedal Hope. „A celé učenie jazykov nie je len o prekladoch. Je o vytváraní vzťahov a pochopení odlišnej kultúry.“

Dodal, že v rozhovore s podnikateľmi z iných krajín je často dôležité najprv ukázať záujem o ich kultúru, čím sa dôvera buduje. Znalosť jazyka môže takisto pomôcť pochopiť mentalitu partnerov – veľmi cenná prednosť pri predaji a marketingu výrobkov či služieb je „pochopiť ako ľudia uvažujú“.

„Samozrejme, že my [British Council] propagujeme angličtinu a veríme, že komunikácia v angličtine pomohla vytvoriť porozumenie medzi ľuďmi z odlišných krajín,“ uviedol. Zároveň však upozornil na jej limity pri vytváraní „medzikultúrneho porozumenia a úplného budovania vzťahu. Musíte sa naučiť jazyk toho druhého – nielen angličtinu.“

Na slovenských základných školách je po novom anglický jazyk povinným prvým cudzím jazykom.

Školy môžu začať s povinnou angličtinou už od prvého ročníka, hoci ministerstvo školstva odporúča začať až od tretieho, a samy si tak môžu zvoliť rýchlejšie alebo pomalšie tempo pre jej výuku. Podstatné je, aby do konca štvrtého ročníka odučili predpísaný počet hodín. Od šiesteho ročníka potom žiakov čaká druhý cudzí jazyk.

Bohatstvo jazykov

V rámci projektu, ktorý Martin Hope riadi a je spolufinancovaný Európskou úniou, sa analyzujú politiky a postupy pre podporu viacjazyčnosti v 20 krajinách. Vychádza zo záverov Rady ministrov z novembra 2008, ktoré určili jasné odporúčania pre členské štáty i Európsku komisiu.

V tom istom roku vydala Komisia aj rámec pre politiku viacjazyčnosti v EÚ, ktorá by sa mala budúci rok revidovať aj na základe projektu LRE.

Hope vysvetlili, že odkaz na bohatstvo v názve projektu „Európa bohatá na jazyky“ má dva významy – jednak sa Európa môže pýšiť bohatstvom vlastných jazykov a kultúr, ale takisto je rozšírená výuka cudzích jazykov dobrá pre hospodárstvo, pretože podporuje podnikanie a obchod.

Slovensko figuruje medzi partnermi len sprostredkovane, prostredníctvom Rady Európy a Európskeho centra pre moderné jazyky (ECML).

Zúčastnení partneri vytvorili detailný dotazník pre seba-vyhodnotenie členských krajín. Takzvaný „celkový meta indikátor“ má podľa Hopea ukázať do akej miery majú štáty národné databázy pre diverzitu jazykov, teda ako sledujú jazyky používané na ich území, či počet užívateľov.

V rámci projektu LRE sa takisto sleduje podpora študentov pri štúdiu cudzích jazykov na škole i mimo nej i otvorenosť médií v danej krajine voči viacjazyčnosti, teda či existujú televízne programy v cudzom alebo regionálne používanom jazyku, či sú zahraničné filmy dabované alebo s titulkami a podobne.

Hope zdôraznil: „Nechceme aby sa prieskum zmenil na rebríček, súťaž. Naša štúdia jednoducho naznačí, do akej miery krajiny usilujú o rozvoj politík a postupov, ktoré uznávajp a podporujú viacjazyčnosť.“

„Dúfame, že povedie k zvýšeniu povedomia a určitej zmene politík,“ dodal.

Celé interview v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.