Jednotný trh EÚ neberme ako samozrejmosť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

„V uplynulom týždni sme si pripomenuli 20. výročie programu pre jednotný trh z roku 1992. Tento projekt spustila Biela kniha ešte v roku 1985, napísaná v čase, keď colníci potrebovali 300 rôznych informácií o tovare prechádzajúcom cez hranice členských štátov!

O 287 návrhoch na dokončenie prvej fázy jednotného trhu padla dohoda medzi členskými štátmi a Parlamentom v roku 1988 a veľká časť z nich bola hotová do konca roka 1992.

Zamerali sa na odstraňovanie bariér, vzájomné uznávanie (a v niektorých prípadoch harmonizáciu) technických štandárd a kvalifikácií a zavádzali rámec podporujúci veľké i malé firmy, aby využívali tieto nové príležitosti.

Európsky parlament aktívne propagoval tento program a dostal významné nové právomoci dopĺňať a schvaľovať pravidlá o jednotnom trhu. Týždeň jednotného trhu EÚ nám umožnil ohliadnuť sa späť na významné úspechy, ktoré sme dosiahli otvorením trhov Európy. Niet pochýb, že priniesli nové možnosti pre podniky a spotrebiteľov, ktorí môžu čerpať z výhod priestoru, kde žije pol miliardy ľudí.

Mnohé ponúkané príležitosti boli využité. Stále však ostáva priveľa bariér, nadmerne komplexná regulácia, ktorej plnenie je pridrahé a pravidlá v mnohých oblastiach si nevšímame.

Ak však nesplníme svoj sľub, nedokážeme dosiahnuť silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomík EÚ a rast. V roku 1992 sme sa zameriavali len na voľný pohyb tovarov, kapitálu a ľudí. Služby zásadne ošetrila až smernica o službách, ktorá prešla v roku 2006.

Táto legislatíva rieši mnohé formálne a neformálne bariéry, ktoré odrádzali poskytovateľov služieb od cezhraničných aktivít.

Avšak doteraz jej implementácia nie je rovnomerná. A pritom podľa ekonomických analýz môže v najbližších 5 – 10 rokoch prispieť k HDP EÚ na úrovni 0,8 %.

Toto by sa mohlo zvýšiť na 2,6 %, ak by členské štáty boli ambicióznejšie pri otváraní služieb krytých smernicou. Smernica o službách je však len jednou z rozsiahleho počtu iniciatív, ktoré neboli implementované na národnej úrovni. A aj keď nejaké boli, mnohé národné orgány dostatočne nepovzbudzujú podniky, aby využívali ponúkané výhody. Komisia začala prísnejšie postupovať voči krajinám, ktoré obchádzajú svoje povinnosti voči jednotnému trhu. V Európskom parlamente europoslanci podporujú nielen silnejšie aplikovanie opatrení, ale tiež prehlbovanie ambícií jednotného trhu. A majú na to výraznú politickú podporu.

Krátko po európskych voľbách bol Mario Monti (skôr ako sa stal premiérom) poverený vypracovaním správy o budúcnosti vnútorného trhu.

Je výborné, že v Taliansku máme takého silného obhajcu, ktorého hlas dopĺňa zástup národných lídrov presadzujúcich reformu. Paralelne s jeho správou podobnú úlohu vykonal aj Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

Jedným z našich hlavných návrhov bol akt o jednotnom trhu, hlavná politická iniciatíva, ktoré cieľom malo byť, aby sa jednotný trh dostal späť do centra pozornosti hospodárskej politiky EÚ. Náš návrh prijali a minulý rok Komisia akt aj zverejnila a nešlo len o jeden legislatívny návrh, ale o balík legislatívnych a nelegislatívnych krokov na lepšie vykonávanie súčasných pravidiel a presun jednotného trhu do digitálneho veku.

V Európskom parlamente tvrdo pracujeme na tom, aby boli splnené záväzky spojené s jednotným trhom. Už sme dosiahli významné výsledky zlepšením vzájomného uznávania profesionálnych kvalifikácií, stransparentnením technických štandardov pre tovary a služby s tým, že ich dokážu dosiahnuť aj malé a stredné podniky, a zlepšili sme ochranu spotrebiteľov najmä pri internetovom nákupe.

V procesnom štádiu sa nachádza aj zásadná reforma pravidiel verejného obstarávania EÚ, tak, aby spôsob, ktorým verejné orgány zaobstarávajú tovary a služby (tento trh má v súčasnosti hodnotu viac ako 16 % HDP) bol inteligentnejší a otvorenejší aj inovatívnym podnikom. Pokračujúca snaha o reštart vnútorného trhu je veľkým politickým programom a nie len realitou branou ako samozrejmosť. Dôkazom je iniciatíva dvanástich lídrov zo severu, juhu, západu, východu, konzervatívnych, kresťansko-demokratických a liberálnych, vrátane Davida Camerona, ktorí sa písomne obrátili na Európsku komisiu a predsedov Európskej rady, a tak nastolili obnovenú agendu pre rast.

Základom listu bol rozvoj jednotného digitálneho trhu, otvorenie vnútorného trhu v oblasti energetiky a výskumu, znižovanie administratívnej záťaže a prepojenie nášho vnútorného trhu so zvyškom sveta cez dohody o voľnom obchode. Vďaka týmto krokom vnútorný trh prežíva renesanciu. Je späť a má pevné miesto v politickej agende EÚ. Akt o jednotnom trhu je prvým významným politickým programom od roku 1992, ktorý stanovil cielené kroky a termíny.

Len pred pár týždňami Európska komisia zverejnila návrh Druhého aktu o jednotnom trhu, ktorý dobre reflektuje iniciatívu dvanástich premiérov.

Súčasťou návrhu sú:

– otvorenie poskytovania vnútroštátnych služieb osobnej železničnej dopravy v rámci EÚ ďalšej hospodárskej súťaži;

– zamedzenie toho, aby tovary prichádzajúce do prístavov EÚ z iných členských štátov podliehali tým istým formalitám ako tie, čo prichádzajú z tretích krajín;

– rýchlejšie vytvorenie Jednotného európskeho neba;

– lepšie uplatňovanie tretieho energetického balíka, aby spotrebitelia mohli využívať celý vnútorný trh;

– sprístupnenie investičných fondov, zníženie nákladov za vysokorýchlostnú komunikačnú infraštruktúru;

– zjednodušenie zmeny bankových účtov, jasnejšie informácie o poplatkoch;

– väčší dohľad nad uplatňovaním pravidiel pre bezpečné produkty pre spotrebiteľov;

– zavedenie elektronickej fakturácie ako normy pri verejnom obstarávaní, čo skráti čakaciu dobu na platby a ušetrí verejné prostriedky;

Iniciatívy teda nechýbajú. Otázkou je, či národné vlády spravia razantné kroky nevyhnutné na premietnutie týchto návrhov do reality. Keď som sa v roku 2009 stal predsedom Výboru EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, mojím cieľom bolo dostať jednotný trh do centra pozornosti agendy EÚ.

Vďaka neuveriteľnej práci výboru, silnej medzistraníckej podpore, určite nejde o nič, čo by sme brali ako samozrejmosť. Naopak, ide o politický nástroj na vytváranie pracovných príležitostí a podporu rastu. Keďže sa nám v súčasnosti nedarí ani v jednom, je opäť čas, aby sme v otázke vnútorného trhu boli cieľavedomí.“