Predlžovanie aktivačných prác je krokom späť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Vláda sa dnes (2. decembra) zaoberá Návrhom na využitie finančných prostriedkov štátu na vytvorenie nových pracovných miest, resp. na zachovanie zamestnanosti, v rámci ktorého Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhujú predĺžiť možnosť zúčastňovať sa na aktivačných prácach.

„Aktivačné práce sú krokom späť a navrhnuté opatrenia majú viac ako nezamestnaným pomôcť hlavne obciam v ich zlej finančnej situácii,“ uviedol Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti (IZ). Inštitút dlhodobo

IZ už dlhodobo upozorňuje na to, že aktivačné práce nepodporujú udržiavanie pracovných návykov, keďže zamestnávatelia (napr. obce) a zamestnaní nie sú zviazaní štandardnou zmluvou, čo môže viesť k porušovaniu povinností pracujúcich.  

Namiesto aktivačných prác by podľa IZ mali byť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce vynakladané efektívnejšie. „Riešenie vidíme v zakladaní sociálnych podnikov, tak ako to nedávno navrhlo ministerstvo práce a ako sú definované v zákone 5/2004,“ uviedol Michal Páleník z IZ.

Sociálne podniky inštitút považuje za vhodný nástroj na riešenie dlhodobej nezamestnanosti na lokálnej úrovni. Inštitút zamestnanosti navrhuje, aby činnosť takýchto sociálnych podnikov mala najmä verejnoprospešný charakter vo vzťahu k poskytovaniu služieb občanom. Išlo by o tzv. služby verejného záujmu, ktoré by mala definovať vláda Slovenskej republiky na základe Lisabonskej zmluvy o EÚ. „Služby verejného záujmu si môže definovať každý členský štát tak, ako uzná za vhodné, Lisabonská zmluva ich iba rozdeľuje na služby ekonomického a neekonomického charakteru,“ spresnil Michal Páleník.

IZ nepodporuje plán Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré chce podľa toho istého návrhu vytvoriť 5 tisíc pracovných miest a to zamestnaním uchádzačov o zamestnanie v Štátnych lesoch, š.p., pretože ide o opatrenie úzko profilované na jeden segment a len na ekonomické aktivity.

„Tým sa narušuje podnikateľské prostredie a podnikanie vlastníkov neštátnych lesov je týmto krokom diskriminované. Tu by bola rovnako žiaduca podpora aj neekonomických aktivít v lesoch, ako turizmus, cyklistika, či rekreácia formou napríklad údržby chodníkov, značkovania, a to bez rozdielu vlastníctva,“ tvrdí IZ.

Podobný plán má aj rezort hospodárstva, ktorý podporí tvorbu 3 587 nových pracovných miest a to prostredníctvom investorských projektov spolu za 128 miliónov eur na roky 2010 až 2012. Jedno pracovné miesto tak bude v priemere stáť 35 600 eur.

Za efektívne IZ pri zvyšovaní počtu pracovných miest z prostriedkov štátneho rozpočtu považuje zatepľovanie budov, ktoré má „nielen pozitívny vplyv na zamestnanosť, ale aj na životné prostredie a energetickú náročnosť“. Opatrenie má vytvoriť alebo udržať 11,1 tisíc až 13,4 tisíc miest.