Rozšírenej Európe sa voľný pohyb osôb vyplatil

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Prvý májový deň to bolo už osem rokov, odkedy môžu aj Slováci využívať výhody voľného pohybu osôb v krajinách ako Veľká Británia, Írsko, či Švédsko a po poslednom otvorení trhov práce v minulom roku aj v Rakúsku a Nemecku.

Prijímajúce krajiny získali vďaka migrantom kvalifikovanú a platovo dostupnú pracovnú silu a čiastočne sa im tak podarilo predísť nedostatku niektorých profesionálov na trhu práce. Vysielajúce krajiny, teda krajiny, z ktorých migranti odchádzali, zasa mali menej starostí, čo s ľudmi, ktorí sa nevedia uplatniť na domácom trhu práce. Takisto vďaka migrácii mohli ľudia v nových členských krajinách zvyšovať svoje mzdové nároky.

Vo všeobecnosti tak migrácia viedla k efektívnejšiemu rozmiestneniu pracovných síl a tym zvýšenému produkčnému potenciálu rozšírenej EÚ. „Možno povedať, že z migrácie profitovali prijímajúce krajiny, vysielajúce krajiny ako aj samotní migranti,“ tvrdí riaditeľ výskumu na Stredourópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) Martin Kahanec, ktorému v medzinárodnych vydavateľstvách vyšlo niekoľko vedeckých publikácií a odborných štúdií o dopadoch migrácie na EÚ po jej rozšírení.

Pre krajiny západnej Európy, kam prišli po roku 2004 stotisíce ľudí z nových členských krajín, mala migrácia väčšinou pozitívne dopady na ekonomiku. „Nepotvrdili sa napríklad obavy o poklese miezd ani o zvýšení nezamestnanosti domáceho obyvateľstva a tiež sa nepotvrdili ani obavy zo zneužívania sociálneho systému. Trh práce v starých členských krajinách absorboval týchto migrantov pomerne hladko,“ konštatuje Martin Kahanec.

Riziká migrácie sa prejavili väčšinou v nových členských krajinách. Krajiny ako Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko, ale do istej miery aj Slovensko alebo Poľsko, kde bola migrácia najvýraznejšia, sa v súčasnosti potýkajú najmä s nedostatkom  kvalifikovaných odborníkov a s rizikom zníženia príjmov vo verejných financiách. „Dôvodom je nižší očakávaný výber daní a odvodov, keďže značná časť produktívneho obyvateľstva pracuje a prispieva do sociálneho systému v zahraničí,“ vysvetľuje Martin Kahanec.

Podľa Martina Kahanca je pre Slovensko kľúčové nastaviť migračnú politiku tak, aby kompenzovala výrazný odlev prevažne mladej a kvalifikovanej pracovnej sily z minulých rokov. „Potrebný je najmä aktívny prístup k získavaniu kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia, a podpora návratu našich migrantov s novonadobudnutými schopnosťami a znalosťami spät na Slovensko,“ zdôrazňuje Martin Kahanec. Do budúcna už neočakáva tak výrazný odlev pracovnej sily zo Slovenska ako v minulosti. „Migračný potenciál na Slovensku je značne vyčerpaný a už sa nedá očakávať tak masívny odchod z krajiny ako sme to zažili bezprostredne po vstupe do EÚ,“ uzatvára Martin Kahanec.

Najvýraznešiu vlnu emigrácie zažili po vstupne do EÚ pobaltské krajiny, odkiaľ odišlo od tri a pol do takmer šesť percent obyvateľstva, potom Poľsko, kde to boli štyri percentá a tiež Slovensko s troma percentami. Výrazný odliv zaznamenali po vstupe v roku 2007 aj Rumunsko, odkial odišlo desat percent a Bulharsko, odkiaľ odišlo  šesť percent aktívnej populácie. Kým po rozšírení v roku 2004 smerovali migranti najmä do Veľkej Británie, Írska, Švédska, Nemecka a Rakúska, migranti z Rumunska a Bulharska smerovali po roku 2007 najmä na juh Európy do Talianska a Španielska.