Cioloş bráni návrh agropolitiky

foto: začiatok žatvy v dedine Bánov, okres Nové Zámky

Európska komisia začiatkom októbra predložila návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013. Ako včera (7. novembra) uviedol komisár Cioloş mnohé časti návrhu neboli správne interpretované a preto pred ministrami bránil reformy jedného z nosných programov EÚ. Zmeny sa podľa jeho slov zameriavajú na zlepšenie produktivity a zaistenie udržateľného rastu poľnohospodárstva.

„Je dôležité, aby sa poľnohospodárstvo stalo efektívnym, ale nie na úkor životného prostredia,“ povedal členom Výboru Európskej parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, na ktorom sa zúčastnili aj ministri agrorezortov členských štátov. Zároveň odmietol tvrdenia, že reformy budú viesť o obmedzeniu produkcie potravín v čase rastúcich cien komodít a obáv z ohrozenia potravinovej bezpečnosti.

Administratívne náročnejšia?

Ak by došlo k schváleniu návrhu sedemročného programu s objemom 371,72 miliardy eur v súčasnej podobe, predstavoval by 36 % celkových výdavkov EÚ.

Viacerí ministri spochybňujú účinnosť opatrení, ktoré by mali zredukovať najmä požiadavky na farmárov v prípade, keď chcú získať priame platby, ktoré tvoria 70 % rozpočtu agropolitiky. Nemecká ministerka Ilse Aignerová a belgická ministerka Sabine Laruellová vyhlásili, že 650-stranový návrh uvalí na poľnohospodárov oveľa viac byrokratických povinností. Na komplikovanie administratívy po stretnutí upozornil aj slovenský minister Zsolt Simon.

Nespokojné nové členské štáty

Najmä nové členské štáty neskrývali sklamanie, že napriek sľubom, že dôjde k zrovnoprávneniu farmárov v oblasti výšky platieb, návrh počíta len s miernou zmenou. Litovský europoslanec Juozas Imbrasas upozornil, že farmári v Litve dostávajú polovicu z toho, čo dánski pestovatelia a to aj napriek tomu, že krajiny majú približne rovnako veľkú plochu poľnohospodárskej pôdy a reforma by priniesla len marginálnu úpravu.

„Ak na jednotnom trhu majú platiť jednotné pravidlá, ako je možné, že dánsky farmár dostane dvakrát toľko ako lotyšský alebo slovenský? To znamená, že na jednotnom trhu v konkurencieschopnosti my nedokážeme čeliť. Preto chcem, aby sa tieto podmienky vyrovnali a nie postupne," reagoval aj slovenský minister.

Kritiku si vyslúžili aj chystané pravidlá na podporu mladých a malých farmárov, ktoré by mali platiť po roku 2014, avšak podľa údajov o žiadostiach na takúto podporu z roku 2011.

"To znamená, že v roku 2014, keď reforma pobeží, už žiaden mladý či malý farmár nemôže vzniknúť. Lebo neexistovala jeho žiadosť v roku 2011, čiže bude vylúčený z tohto programu," poukázal na ďalší z nedostatkov budúcej agrárnej politiky minister Simon.

Ďalšie kroky:

  • 2012 – 2013 – Diskusie o návrhoch medzi Európskym parlamentom a Radou.
  • Koniec roku 2013 – Očakávané schválenie regulácií a implementačných pravidiel.
  • 1. januára 2014 – Nová Spoločná poľnohospodárska politika by mala začať platiť v praxi.  

(EurActiv/TASR)