Dlhodobé vs. krátkodobé ciele v poľnohospodárstve

(zdroj: Richard Hurd/Flickr)

Dvojpilierová štruktúra spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2013 umožňuje, aby členské štáty sami rozhodovali o nasmerovaní európskych peňazí.

Nariadenie o podpore vidieka, ktoré predstavuje základ 2. piliera, si za cieľ kladie prispieť k územne a environmentálne vyváženejšiemu rozvoju poľnohospodárstva. Dôraz upriamuje na šetrnosť a odolnosť voči klíme, konkurencieschopnosť a inovácie. Všetko sú to teda skôr dlhodobé ciele.

Flexibilné presuny európskych peňazí v rámci dvoch pilierov spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zaviedla reforma z konca roku 2013, tak môžu naznačiť, či sa členské štáty sústredia skôr na dlhodobé alebo krátkodobé ciele.

Väčšina krajín presúvala opačným smerom

Slovensko je medzi niekoľkými krajinami, ktoré sa rozhodli posilniť prvý pilier a na priame platby presmerovať časť prostriedkov z rozvoja vidieka (do roku 2019 to bude 21,3 %, v roku 2020 0 %). Opačnú možnosť si zvolilo 11 krajín, medzi nimi aj Česká republika, a preto by mal v rokoch 2014-2020 druhý pilier celoeurópsky narásť asi o 4 miliardy eur, z 96 takmer na 100 miliárd eur.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan sa k tejto téme veľmi vyjadrovať nechcel. Hovorí, že možnosť presunúť časť prostriedkov medzi piliermi bola výsledkom politickej dohody a je zakotvená v nariadení č. 1307/2013. Členské štáty svoje rozhodnutie iba oznámia Európskej komisii a ho ďalej nemusia zdôvodniť.

Vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik pre EurActiv.sk potvrdil, že presun je v kompetencii členských štátov a Komisia do rozhodovania nezasahuje.

Keď vláda v roku 2013 rokovala o návrhu na presun finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (II.) pilier do Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (I. pilier), ministerstvo pôdohospodárstva argumentovalo potrebou zabezpečiť dostatočnú produkčnú schopnosť poľnohospodárstva a podporiť sektory, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti.

Odborníci vyjadrili pochybnosti

Potravinárska komora Slovenska (PKS) pri schvaľovaní presunu poukázala na možnú snahu ušetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu, keďže platby v I. pilieri nie sú spolufinancované. Odvetvie tak malo stratiť vyše 114 miliónov eur.

„Vláda sa pri podpore v agropotravinárskom sektore primárne zameriava na podporu prvovýroby a nedostatočnú pozornosť venuje modernizácii spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Pritom bez silného a stabilného domáceho potravinárskeho priemyslu poľnohospodárstvo na Slovensku prosperovať nebude,“ povedal pre EurActiv.sk prezident PKS Daniel Poturnay.

PKS považuje niekdajšie rozhodnutie vlády za nesprávne, pričom argumentuje aj pokračujúcim poklesom počtu zamestnancov v potravinárskom sektore. „Už dnes vidíme, že v exporte zo Slovenska prevažujú lacné poľnohospodárske suroviny, zatiaľ čo dovážané sú spracované potravinárske výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Do zahraničia tak unikajú zdroje, ktoré primárne potrebujeme na rozvoj našej vlastnej ekonomiky,“ vysvetlil Poturnay.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) poukázala na iný aspekt presunu finančných prostriedkov. Hovorkyňa SPPK Jana Holéciová nám povedala: „Rozhodnutie o presune prostriedkov z druhého do prvého piliera sa dotklo najmä ANC oblastí – teda horských a podhorských, s horšími výrobnými podmienkami, ktoré prišli o časť finančných prostriedkov. Keby sa zmena nedotkla tejto oblasti, tak by sa tamojším poľnohospodárom jednoduchšie podnikalo.“

Znevýhodnené oblasti patria k prioritám SPPK pre rok 2016. „Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milana Semančíka ak by sme mali oporu v budúcej vláde, ktorá by navýšila kofinancovanie Programu rozvoja vidieka o 10% na výsledných 35%, získali by sme 45 miliónov eur ročne a z toho by sa už potom dali riešiť aj platby v ANC oblastiach,“ dodala Holéciová.

Prezident Potravinárskej komory Slovenska pripomína stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV). „EHSV konštatoval, že obe možnosti sú síce legitímne, ale nie sú rovnocenné,“ uzavrel Poturnay.