EÚ o potenciálne rakovinotvornom herbicíde nerozhodla

zdroj: Chafer Machinery/Flickr

Zástupcovia regulačných orgánov sa o budúcom povolení pre účinnú látku bežných herbicídov radili 2 dni, no k jasnému záveru nedospeli. Podľa zdroja z prostredia Európskej komisie je na rozhodnutie čas do júna.

Výrazný odpor voči glyfozátu vyvolalo minuloročné stanovisko Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), že látka je pravdepodobne rakovinotvorná. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) však nedávno túto možnosť označil na málo pravdepodobnú.

Spoločný výskum EFSA a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) naďalej prebieha. Aj preto niekoľko členských krajín únie žiadalo, aby stály výbor odborníkov, ktorý mal o otázke ďalšieho povolenia v týchto dňoch rozhodovať, svoje hlasovanie odložil.

Viacero environmentálnych organizácií kvôli pretrvávajúcej neistote volá po úplnom zákaze tejto chemikálie z produkcie spoločnosti Monsanto. Zakladateľ hnutia Slow Food Carlo Petrini vyhlásil, že prísľub chemického priemyslu, že pomôže nakŕmiť planétu je len „zásterkou pre evidentné ekonomické záujmy“.

Z Francúzska je v tábore odporcov glyfozátu aj tamojšia ministerka životného prostredia Ségolène Royalová. Belgicko tiež varovalo, že v súčasnosti by muselo hlasovať proti ďalšiemu povoleniu.

Na Slovensku i inde v Európe na potenciálne nebezpečný herbicíd upozorňuje organizácia Greenpeace. Odporúčajú , aby EÚ so svojim rozhodnutím počkala na koniec vyšetrovania, ktoré vedie Európska chemická agentúra (ECHA). Výsledkom ich skúmania má byť posúdenie vplyvov glyfozátu na vznik rakoviny, oslabenie reprodukčných schopností a poruchy hormonálneho systému.

Riaditeľka potravinovej sekcie Greenpeace Franziska Achterbergová hovorí, že vydanie nového povolenia bez zverejneného hodnotenia ECHA by bolo ako „skok s padákom bez toho, aby sme si najprv skontrolovali vybavenie“.

„Pokiaľ sú tu protichodné vedecké stanoviská, tak by nemalo byť schválené používanie glyfozátu v EÚ a krajinám by sa malo poradiť, aby sa bez neho zaobišli,“ uviedla Achterbergová.

Glyfozát je na Slovensku povolený. „Podľa našich informácii sa používa nielen v poľnohospodárstve, ale v slovenských mestách a na tratiach železníc na odstránenie buriny z trate, parkov, ihrísk alebo chodníkov. Len Železnice SR spotrebujú viac ako 20 tisíc litrov prípravkov s touto látkou ročne,“ povedala pre EurActiv.sk Katarína Nikodemová z Greenpeace Slovensko.

Koordinátorka kampane Jedlo pre život vysvetlila, že existujú alternatívy. Herbicídy nemusia obsahovať glyzofát. Ako rýchle riešenie teda navrhuje nahradiť škodlivé herbicídy tými menej škodlivými, no rovnako efektívnymi v boji s nežiaducou burinou.

„Z dlhodobého hľadiska je ale nutná skôr zmena nášho prístupu k ošetrovaniu rastlín a postupné nahradenie chemických látok ekologickými postupmi ako je napr. striedanie plodín, mulčovanie pôdy, orba pôdy alebo manuálne odstraňovanie buriny v prípadoch, keď to je možné,“ dodala Nikodemová.

Nemci sú kontaminovaní

V predvečer hlasovania o predĺžení európskeho povolenia pre najpredávanejší herbicíd, zverejnili nemeckí vedci štúdiu, podľa ktorej sa stopy chemickej látky glyfozát nachádzajú u 99,6 % z 2009 monitorovaných osôb.

Rozsah kontaminácie, ktorej sú Nemci vystavení, podčiarkla v 75 % prípadov až päťnásobná hladina glyfozátu v moči, než aká je dovolená v pitnej vode. U tretiny populácie bola táto hodnota 10 až 42 krát vyššia, než je povolená norma. Obzvlášť významné hodnoty zaznamenali u detí a mladých ľudí do 19 rokov, ktorí žijú na farmách. Podľa výskumu sú paradoxne viac ohrození konzumenti mäsa ako vegetariáni a vegáni.

„Výskum potvrdil zistenie Spolkového úradu pre životné prostredie, že väčšina Nemcov má v moči zvyškové množstvá glyfozátu,“ hovorí Monika Krügerová, ktorá viedla skupinu autorov. Zdôraznila, že nasledovať by mali ďalšie štúdie, ktoré určia súvis chemických postrekov a možných ochorení.

Harald Ebner zo Strany zelených uviedol: „Keď už je takmer každý z nás kontaminovaný jedom na rastliny, je zrejmé, že by sa nové povolenie do roku 2031 vydávať nemalo.“


Článok vznikol ako súčasť Špeciálu: Rozvoj vidieka v reformovanej SPP.


V rámci Špeciálu ďalej čítajte:

Hľadá sa liek na starnúce poľnohospodárstvo

Phil Hogan: Obchodné dohody neuškodili európskemu poľnohospodárstvu

Rozvoj vidieka päťkrát inak

Poľnohospodárstvo na prahu reforiem