Hmyz na tanieri: dobrý pre človeka i životné prostredie

V súvislosti s vplyvom nových kultúr a zvykov, ktoré obohacujú európsku kultúru, je už aj v Európe v súčasnosti možné pochutnať si na exotických jedlách, ktorých prísadou je napríklad hmyz.

Inštitúcie EÚ sa však chcú ubezpečiť, že tieto súčasti jedálneho lístka spĺňajú štandardy bezpečnosti potravín a neohrozia spotrebiteľov. Mali by byť súčasťou pripravovanej novely nariadenia o nových potravinách a prídavných látkach z roku 1997.

Pomerne rozšírená a zdravá potravina

Entomofágia (pojedanie hmyzu) je pomerne rozšírená v chudobných krajinách sveta, kde hmyz predstavuje ľahko dostupný zdroj bielkovín. Inde sa zase považuje za delikatesu a spestrenie jedálneho lístka.

Ľudia po celom svete požívajú viac ako 1400 druhov hmyzu, ale tiež ďalšie exotické živočíchy, ako škorpióny. V Číne sa napríklad často požívajú šváby, v Thajsku sa vyprážajú mravce, cvrčky a chrobáky, v Kambodži pavúky, v Austrálii si pochutnávajú na larvách molí, vo viacerých afrických krajinách jedia kobylky a v Mexiku ako prílohu k tortille či tequille servírujú larvy žijúce na listoch agávy.

Hoci pre mnohých môže byť takáto strava nezvyčajná až odpudzujúca, hmyz ako zdroj potravy je vysoko nutrične hodnotný. Niektoré druhy hmyzu obsahujú toľko bielkovín ako mäso či ryba, a predovšetkým v larválnom štádiu sú bohaté na tuky, vitamíny a minerály. Má vysoko potenciál pre komercializáciu a niektorý ho považujú za potravinu budúcnosti. Brusel i zodpovedné agentúry v jednotlivých členských štátoch preto zaujíma, koľko takýchto potravín sa v Európe konzumuje.

Výhody novej diéty

Zatiaľčo chudobné krajiny sužuje nedostatok potravín, Európa, ale nielen ona, bojuje s čoraz rozšírenejšou obezitou. Strava obohatená o spomínané nutrične hodnotné prísady s nižším obsahom tuku by mohla byť odpoveďou na oba tieto problémy. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa priamo zaoberá rozvojom programov jedlého hmyzu a hľadá udržateľné alternatívy pre stravu budúcich generácií, keďže sa predpokladá, že do roku 2050 sa počet obyvateľov zvýši až na 9 miliárd.

Pre slušný chov tradičných poľnohospodárskych zvierat ako sú kravy, ošípané či ovce sú potrebné rozsiahle plochy poľnohospodárskej pôdy, čo v prípade chovu hmyzu a iných netradičných menších živočíchov nie je potrebné. Navyše sa v poľnohospodárstve produkujú emisie, ktoré predstavujú asi 18 % ich globálnej produkcie. Tieto zvieratá produkujú veľa metánu – napr. jedna krava vyprodukuje asi 1,5 tony tohto skleníkového plynu ročne. U masívnejšieho rozšírenia chovu hmyzu by vplyv na množstvo skleníkových plynov nebol tak výrazný.

Okrem priamej konzumácie ľuďmi sa takisto môže hmyz používať na kŕmenie chovaných živočíchov ako hydina alebo ryby, ktoré sa nimi živia prirodzene. K znižovaniu emisií skleníkových plynov by tak popri úprave jedálneho lístka zvierat mohla prispieť aj úprava stravy ľudí, čím by hmyz mohol byť kľúčovým prvkom pre boj globálnym otepľovaním.

Ľahšia dostupnosť netradičných potravín

Uvedenie nových potravín na trh EÚ podlieha prísnym pravidlám podľa nariadenia 358/97 Parlamentu a Rady. Nové potraviny alebo zložky potravín sú definované ako tie, ktoré pred vstupom nariadenia do platnosti, teda pred 15. májom 1997 „neboli používané pre ľudskú výživu vo významnom rozsahu v rámci spoločenstva“. Na ich výrobu sa teda použili nové postupy alebo technológie, alebo neboli v EÚ tradične konzumované.

Dovozcovia týchto potravín či prísad musia svoje výrobky podrobiť testom a relevantná agentúra členského štátu ho musí povoliť. Hmyz a iné živočíchy sa však v platnej legislatíve dosiaľ prehliadali. S revíziou nariadenia by sa to onedlho malo zmeniť.

Komisia chce odstrániť prekážky v obchodovaní, ktoré spôsobujú zdĺhavé autorizácie tradičných potravín z tretích krajín. V návrhu novely nariadenia sa navrhuje, aby tretia krajina poslala Komisii oznámenie spolu s dôkazom o dlhodobom bezpečnom používaní potraviny na svojom území. Ak Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) ani žiadna členská krajina nebude mať námietky, potravinu bude možné po 5 mesiacoch od notifikácie uviesť na trh EÚ.

Britská agentúra pre štandardy potravín (FSA) minulý týždeň požiadala dodávateľov, predajcov i expertov na prírodopis, aby im pomohli zistiť ako veľmi sa obyvatelia ostrovov nechali inšpirovať.

Úrad vyzval firmy a ďalšie zainteresované strany, vrátane Prírodovedného múzea, aby „poskytli akékoľvek relevantné informácie o spotrebe celého hmyzu a iných živočíchov, ako sú červy, v celom Spojenom kráľovstve, vrátane informácií týkajúcich sa druhov, ktoré sa v súčasnosti v Británii predávajú, trvanie a rozsah predaja.“ Diskusie o aktualizácii nariadenia budú podľa FSA prebiehať počas budúceho roka.