Hollande čelí ťažko obhájiteľným škrtom v agropolitike

FOTO TASR/František Iván

Podľa predbežnej dohody medzi Francúzskom a Nemeckom mali výdavky EÚ na poľnohospodárstvo v období 2014 – 2020 ostať na nominálnej úrovni z roku 2013. To nakoniec v novembri zmarila kancelárka Angela Merkelová, ktorá trvala na tom, že napriek tomu musí dôjsť ku škrtom.

Prezident Hollande je pripravený počas nadchádzajúceho summitu tvrdo bojovať za výdavky na poľnohospodárstvo. Minister poľnohospodárstva Stéphane Le Foll však už v decembri pripustil, že agropolitiku čakajú škrty.

Starnúci francúzski poľnohospodári pritom v súčasnosti tvoria len 2 % národného produktu oproti 80 % v prípade sektoru služieb. Podiel farmárov na národnej pracovnej sile teraz dosahuje šestinu toho, čo v časoch, keď spoločná poľnohospodárska politika vznikla.

Francúzi však majú k pôde osobitný vzťah a žiadny prezident si nesmie dovoliť ignorovať záujmy farmárov. Bojoval o ne aj Hollandeov predchodca Nicolas Sarkozy.

Flexibilnejšia pomoc

Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje 39 % celkových výdavkov EÚ. V roku 2011 len Francúzsko dostalo 17 % z rozpočtu pre farmárov a takmer 20 % priamych platieb.

Dotácie chovateľom, ktorí čelia rastúcim nákladom na krmivá založené na obilí, pomáhajú vykrývať straty. Chovatelia hovädzieho dobytka minulý rok podľa ministerstva zarobili priemerne 15 tisíc eur vrátane dotácií, čo je len tesne nad 13 300 eur, ktoré vo Francúzsku dosahujú pracujúci s minimálnou mzdou.

Krajina pripravuje reformu a práve chovateľom chce dať viac, čo však vyvolalo nevôľu medzi pestovateľmi. Farmári by však vo všeobecnosti uvítali flexibilné schémy dotácií ako sú v USA. Viac by dostávali v horších časoch a menej v tých lepších.