Inovácie v slovenskom poľnohospodárstve nastupujú pomaly

Inovovanie tradičného, 4. 2. 2016

Keď sa v Európe hovorí o inováciách v poľnohospodárstve, spomínajú sa sofistikované technologické novinky, akými sú drony, pokrytie polí širokopásmovým internetom alebo ich monitorovanie prostredníctvom satelitných systémov.

O týchto nástrojoch slovenskí poľnohospodári vedia, no ich inovačné možnosti sú obmedzené. Minulý rok situáciu v sektore komplikovali prebytky v mliečnom sektore, bravčovom mäse, ruské embargo na potraviny a nižší než očakávaný dopyt v Číne.

Slovensko sa navyše rozhodlo, že flexibilitu novej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP/CAP) využije na posilnenie priamych platieb na úkor programu rozvoja vidieka. Práve z tohto programu pritom smerujú financie na podporu inovácií, mladých farmárov a zelených postupov.

Na diskusii Inovovanie tradičného: Spoločná poľnohospodárska politika na Slovensku zhodnotili inovačný potenciál slovenského poľnohospodárstva prední domáci výskumníci, environmentalisti a predstavitelia agrárnych zväzov.

„Osobne som bol trochu sklamaný, že značná časť prostriedkov alokovaných pre Slovensko na rozvoj vidieka bola presunutá na priame platby,“ hovorí vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Program rozvoja vidieka SR napriek tomu podporí 1250 fariem, 600 mladých poľnohospodárov, 330 rodinných poľnohospodárskych firiem a 400 potravinárskych podnikov.

Ďalšie financie na inovácie v poľnohospodárstve ponúka operačný program Výskum a inovácie. Minulý rok sa z neho financovalo otvorenie výskumného centra AgroBioTech v Nitre. Na európskej úrovni môžu podnikatelia so záujmom o inovácie čerpať prostriedky z programov Horizont 2020, COSME či z nového Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

Inovácie vďaka európskej spolupráci

Generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) Štefan Mihina si myslí, že spolupráca je jediným spôsobom, ako uviesť inovácie do života. Jeho organizácia preto rozvinula partnerstvá s ďalšími vedeckými pracoviskami, no rozšírila sa aj do regiónov. Niektoré pilotné experimenty sa dejú priamo vo výrobných podnikoch.

Mihina tvrdí, že slovenským vedcom by veľmi pomohlo vytvorenie tzv. operačných skupín, ktoré by im umožnili napojiť sa na celoeurópsku databázu poznatkov v Európskom inovačnom partnerstve.

Slovenské limity

Poľnohospodári na Slovensku pripomímajú aj širšie súvislosti, ktoré komplikujú situáciu v sektore. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík vysvetlil, že investovanie do inovácií sa odvíja od kondície poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú kapitálovo poddimenzované.

Upozornil, že staré členské krajiny EÚ majú na modernizáciu poľnohospodárstva omnoho viac zdrojov. „Nemôžeme povedať, že firmy nechcú investovať. […] Firmy aj pri tom chcení a vôli majú problém s holou existenciou,“ uviedol Semančík. Od ekologického poľnohospodárstva, na ktoré sa v súčasnosti upriamuje viac pozornosti, žiada, aby spĺňalo kritériá vyššej produktivity a zároveň dokázalo zamestnať viac ľudí.

Predsedníčka zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia Zuzana Homolová ako väčší problém vníma legislatívu v oblasti nadobúdania pôdy. Tá súčasná podľa nej preferuje nájomcu pred vlastníkom a záujemcov limituje na základe regiónov.

Predseda SPPK pripomenul pretrvávajúcu nespokojnosť poľnohospodárskych združení s nastavením priamych platieb. „Spoločná poľnohospodárska politika nie je spoločná, je dvojrýchlostná – jedna rýchlosť je pre západnú, druhá pre východnú časť Európy,“ vyhlásil M. Semančík.

Dušan Chrenek oponuje: „Prostriedky pre Slovensko sú značné. Sú na európskej úrovni a je potrebné ich efektívne využiť.“

Kde hľadať budúcnosť poľnohospodárstva?

Je pravdepodobné, že i nasledujúca reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP/CAP) ešte viac zohľadní potrebu bojovať s klimatickými zmenami.

Greenpeace Slovensko upozorňuje na „alarmujúce množstvo“ pesticídov a umelých hnojív a s tým súvisiacu stratu úrodnosti pôdy a zamorovanie vodných zdrojov. Podľa ochranárov je problémom tiež pestovanie v monokultúrach, ktoré vedie k strate potravinovej diverzity.

„75 % jedla pochádza z 12 druhov rastlín a 5 druhov zvierat,“ upozornila koordinátorka kampane jedlo pre život Katarína Nikodemová. Spotrebiteľské trendy sú naopak pozitívne. Podľa minuloročného prieskumu 96 % spotrebiteľov považuje za dôležitú potravinovú sebestačnosť a pestovanie s ohľadom na životné prostredie.

Ideálne inovačné postupy podľa Greenpeace kombinujú vedu a skúsenosti farmárov. Nikodemová upriamila pozornosť na tri vhodné a ekologicky zodpovedné techniky.

Inteligentné šľachtiteľstvo (smart breeding) umožňuje ekologickým spôsobom vytvárať nové, odolnejšie odrody rastlín. Táto metóda môže byť alternatívou k pestovaniu GMO plodín. Technológia Push & Pull pomáha nakombinovať systém ochrany proti škodcom so systémom hnojenia založeným na biodiverzite, kde vysadenie bôbovitých rastlín na polia odpudí škodcov a zvýši úrodnosť pôdy. System of Rice Intensification (SRI) vie zvýšiť výnosy z ryže o 20-100 %.

Spoločná poľnohospodárska politika by mala pokračovať v zavádzaní konkrétnych zelených opatrení, uzavrela predstaviteľka Greenpeace Slovensko.

Lokálne potraviny s úspechom

Orientácia na lokálne potraviny pomáha odstrániť niektoré riziká. Takáto potravina je z nášho pohľadu najbezpečnejšia, hovorí Homolová. Štefan Mihina dodáva, že na pôde ekologického farmárstva sa malí farmári a družstvá dokázali zjednotiť. Etikety na výrobkoch by podľa neho mohli obsahovať ešte jeden riadok – vzdialenosť, akú musela potravinami prekonať pri ceste k spotrebiteľovi.

Viacerí účastníci diskusie ako pozitívny príklad spomenuli družstvo v Liptovskej Tepličke, ktoré už dlhšie spolupracuje s výskumnými ústavmi, ktoré sú súčasťou NPPC. Existujú však aj iné poľnohospodárske podniky, ktorým sa to darí.

„Výskum rád poskytne poznatky, ktoré už má naakumulované. Som veľmi rád, že ľudia z výroby hovoria o tom, že spolupracujeme,“ uzavrel generálny riaditeľ Mihina.