Pre Slovensko je nová poľnopolitika „akceptovateľná“

Podľa súčasnej verzie celkového rozpočtu, si z neho poľnohospodárstvo ukrojí približne 380 miliárd eur (280 priame platby a 80 rozvoj vidieka). Dohoda o novej poľnopolitike je prvá, v ktorej mal Európsky parlament silnejšiu než len schvaľovaciu právomoc. Do rokovaní aj výrazne zasiahol.

Konečnú dohodu o SPP (spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2014-2020) hodnotí slovenský minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek ako „návrh, ktorý je pre slovenských poľnohospodárov akceptovateľný“.

V rámci rokovania európskych lídrov o celkovom európskom rozpočte slovenská delegácia vyrokovala vyšiu flexibilitu v presúvaní prostredikov z obláky na rozvoj vidieka do priamych platieb. Umožniť to má zlepšenie pozície slovenských farmárov oproti ich kolegom z iných krajín.

Kritici vyššej flexibility tvrdia, že to odčerpá zdroje určené pre krajinotvorbu a de facto zaplatí niektorým farmárom dvakrát za tie isté environmentálne projekty.

Menej peňazí pre väčšie farmy

Kontroverzná otázka zastropovania platieb pre veľké farmy sa doriešila kompromisom, menšou mierou degresie platieb.

„V prípade platieb viac ako 150 000 euro bude krátenie 10 % a nad 300 000 euro ďalšie 4%. To znamená, pre veľké poľnohospodárske podniky, ktoré sú aj na Slovensku, v prípade veľkých platieb nad 300 000 euro, by bolo krátenie maximálne 14%“, hovorí minister Jahnátek.

Štát má však možnosť použiť aj tzv. mechanizmus redistribučných platieb, kde je zatropovanie sa stáva dobrovoľnou aktivitou. „Redistribúcia platieb znamená, že podporíme výrazne malých, mladých, začínajúcich poľnohospodárov,“ vysvetlil minister pôdohospodárstva. Zastropovanie by malo byť dobrovoľné, ak členský štát uplatní redistributívnu platbu, ktorá bude vyplácaná na prvých 28 hektárov.

„Prvých 28 hektárov bude o takmer 100% vyššia platba, než platba na zvyšné hektáre. Je to na úkor tých veľkých, ale keby sme uplatnili capping ako povinnosť, straty veľkých poľnohospodárskych podnikov by boli väčšie, ako keď urobíme redistribučné platby. Redistribučné platby pomôžu nákladovo tým malým poľnohospodárom, lebo vlastne zvýšia im príjmy a stanú sa viac konkurencieschopnými, v porovnaní s veľkými poľnohospodárskymi podnikmi,“ dodal minister.

Malí farmári zase dostanú zvláštnu platbu až do výšky 1250 ročne, zatiaľ čo národné vlády môžu využiť 2 % svojej celkovej alokácie na podporu pre mladých farárov.

Kvóty naďalej

Európskej komisii sa nepodarilo pretlači koniec kvót na cukor a pestovanie viniča, ktoré mali podľa pôvodnej dohody skončiť v roku 2016.

Pôvodne plánované ukončenie schémy kvót na cukor sa predĺži do roku 2017, resp. 2018. Termín bude bližšie špecifikovaný v rámci záverečného trialógu európskych inštitúcií. V oblasti výsadbových práv na vinič sa podarilo presadiť päťročné prechodné obdobie a tiež nárast nových plôch o 1% ročne.

Sklamanie ochrancov životného prostredia

Enviromentalisti sú sklamaní najmä širokými výnimkami z pôvodne povinných „ozelňovacích“ nástrojov. Farmy, ktoré majú menej ako 15 hektárov budú mať z povinného vytvárania „zón vyhradených pre ekologické opatrenia“ (úhorovanie, biotopy, pasienky, hrádze…) výnimku. Ostatné farmy nebudú nakoniec musieť na ne vyčleniť nie 7 % ako žiadala Komisia ale len 5 % obrábanej pôdy.

Enviromentalisti požadovalili 10 %. Tvrdia, že v súčasnej podobe opatrenie nemá zmysel, keďže sa nebude týkať 1/3 obrábanej pôdy a 89 % farmárov. Slovensko zmenu víta.

Farmy pod 10 hektárov nebudú musieť striedať plodiny ako to žiadala Komisia, čo je opatrenie, ktoré malo pomôcť zlepšiť kvalitu pôdy. Poľnohospodári dostali aj výnimku z niektorých pravidiel, ktoré majú zabrániť znečisťovaniu vôd.

Zníženie krízových dotácií

"V médiách na Slovensku, ale aj v zahraničí sa v posledných dňoch šíri mylná informácia o tom, že poslanci Európskeho parlamentu podporili zníženie dotácií pre poľnohospodárstvo na rok 2014," upozornila pre TASR europoslankyňa Edit Bauer (EĽS, SMK).

Podľa jej slov však ide iba o úpravu platieb farmárom na budúci rok 2014, pričom upozornila, že europarlament svojim nedávnym hlasovaním naopak zlepšil vyhliadky pre tento sektor.

"Práve toto hlasovanie malo zmierniť negatívne následky, ktoré obsahoval návrh Európskej komisie. Rozhodnutie sa pritom týka len väčších podnikov, ktoré v roku 2013 požiadali o pomoc vo výške nad 5000 eur, malých farmárov sa to nijako nedotýka," spresnila poslankyňa.

Pôvodný návrh Európskej komisie bol skrátiť tieto dotácie o 4,9 %. EP však podal pozmeňujúci návrh, ktorý sa aj odsúhlasil, na základe ktorého by toto krátenie malo byť iba 0,75-%.

Za dôležité pre Slovenskov rokovaniach to označil aj minister pôdohospodásrtva. Nižšie krátenie platieb slovenským farmárom v prípade krízy bude znamenať, že namiesto krátenia nad 5000 eur, navrhnutých v pôvodnom texte, sa bude krátiť nad 2000 eur.