Slovensko a Slovinsko nepodporili kompromis o spoločnej agropolitike

zdroj: TASR

Najspornejšími otázkami týkajúcimi sa spoločnej agropolitiky do roku 2020 boli sila environmentálnych opatrení, zavedenie jednotnej platby na plochu a budúcnosť protekcionistických opatrení týkajúcich sa cukru a producentov vína.

Írsky minister Simon Coveney po dvoch dňoch rokovaní uviedol, že kompromis sa hľadal ťažko, no nakoniec dosiahli spoločnú dohodu. Napriek tomu ju nepodporili Slovensko a Slovinsko, ktoré ju nepovažujú za spravodlivú.

Coveney však tvrdí, že 25 za a 2 proti je pre neho aj tak silným mandátom pre ďalšie štádium vyjednávaní, ktorých cieľom je proces uzavrieť do konca írskeho predsedníctva 30. júna 2013.

Slovenská delegácia na Rade podľa TASR upozornila, že počas predchádzajúceho programovacieho obdobia (2009-13) bolo možné identifikovať určité chyby systému. Podľa ministra Ľubomíra Jahnátka pre rozdielne prístupy ku krajinám s režimom jednotnej platby na plochu (SAPS) a krajinám s režimom jednotnej platby (SPS) došlo na Slovensku takmer k zániku špecializovanej rastlinnej výroby alebo chovu ošípaných a hydiny. Ide o oblasť takzvaných citlivých položiek a diferencovaný prístup voči starým a novým členským štátom na Slovensku viedol k výpadkom produkcie v tomto sektore o viac ako 50 % a k úbytku 10 tisíc pracovných miest každý rok.

"Preto, keď teraz navrhujeme nový systém, musíme zohľadniť negatívne dopady. Nielen u nás, lebo aj ostatné nové členské štáty majú podobné problémy ako my," zhodnotil podľa TASR situáciu Jahnátek.

Tri hlavné slovenské priority sa týkajú 15 percent dobrovoľne viazaných platieb s možnosťou výberu pre členské štáty v oblasti citlivých položiek, zachovanie kvót v oblasti cukru a využívanie výsadbových práv.

Prvá z priorít sa týka zmeny článkov 38 a 39 dohody, čo znamená, že na citlivé položky majú mať vplyv samotné štáty a nebudú taxatívne navrhované EK. Druhá priorita sa týka obáv, že ak EÚ od roku 2015 prejde na nekótovaný systém cukru, Slovensko by mohlo prísť o okolo 3 tisíc pracovných miest. A v oblasti výsadbových práv, je obava, že ak sa umožní napríklad nekontrolovaný systém výsadby vinohradov, zmení to podiel dovozov vína na Slovensko, čo potopí kvalitných slovenských vinárov.

Jahnátek zdôraznil, že pre Slovensko sú neakceptovateľné návrhy, ktoré by viedli k ďalšiemu zhoršovaniu situácie našich farmárov a poľnohospodárov. "Pokiaľ nedosiahneme 15 percent priamych platieb pre citlivé sektory, čo je naša hranica, budeme blokovať návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky," upozornil Jahnátek.

Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (SMER-SD, SD) hovorí, že "ak chceme hovoriť o novej spoločnej poľnohospodárskej politike, musíme si stanoviť jasné priority. Za tie hlavné považujem potravinovú bezpečnosť a ochranu životného prostredia. Príjemcami priamych poľnohospodárskych platieb by v budúcnosti mali byť výhradne aktívni farmári."

(EurActiv/TASR)