Spory o pôdu môžu v budúcnosti vyvolať celosvetový konflikt

(zdroj: CIAT/Flickr)

2,5 miliardy ľudí na svete závisí na pôde tradičných domorodých komunít. Právne vysporiadaná je však iba pätina týchto pozemkov. Zvyšných päť miliárd hektárov pôdy nie je voči zabavovaniu zo strany silnejších subjektov, akými sú vlády a korporácie, nijako ochránených.

správe, ktorú včera vydala charitatívna organizácia Oxfam, sa uvádza, že od roku 2002 mali spory o pôdu za následok stratu vyše tisícky ľudských životov.

„Viac spravodlivosti a menej sociálnej nerovnosti vo vidieckych oblastiach môžeme dosiahnuť iba zabezpečením vlastníckych práv,“ povedala pre EurActiv.de poľnohospodárska expertka Oxfamu Marita Wiggerthale.

Oxfam vo svojej správe hovorí o „katastrofickej medzere“ vo vlastníckych právach: „Nezabezpečená pôda je globálnou krízou – pre milióny pôvodných obyvateľov a miestne komunity, ktoré riskujú stratu svojho živobytia, ako aj pre ľudstvo ako celok, podkopávaním našej schopnosti vyrovnať sa s klimatickými zmenami, potravinovou bezpečnosťou, chudobou a politickou nestabilitou a pri snahe ochrániť rozmanitosť života, kultúry, jazyka, ktoré vnášajú krásu a zmysel do našich životov.“

Ochrana a podpora vlastníctva pôdy pôvodným obyvateľstvom sa stala súčasťou cieľov trvalo udržateľného rozvoja a bola aj predmetom nedávnych rokovaní na parížskej klimatickej konferencii COP 21.

Od 90. rokov viedli spory o pôdu k viacerým konfliktom, najznámejším sa stal Darfúr, no násilné strety zaznamenali aj v Brazílii, Hondurase, Peru a na Filipínach. Oxfam preto svoju správu označil za manifest solidarity a za globálnu výzvu, ktorú už stihlo podporiť vyše 300 organizácií.

Ako pozitívny príklad sa často spomína Mongolsko. Po rokoch štátnej kontroly nasledovanej privatizáciou dnes Mongolsko zveruje spoločné pastviny miestnym správcom, ktorí dbajú o zachovanie tradičných poľnohospodárskych postupov. Výsledkom je spomalenie degradácie pôdy a o 50 % vyššie príjmy pre miestne komunity.