„Zelená“ reforma agropolitiky čelí kritike

Odborníci, ktorí skúmali dotácie pre poľnohospodárstvo, tvrdia, že zjednodušenie motivačných programov na podporu udržateľnosti nemusí priniesť očakávané výsledky.

Podľa Paula Wilsona z britskej University of Nottingham musia mať konzervačné a biodiverzné schémy konkrétne ciele a musia byť pod administratívnym dohľadom. Je to z jeho pohľadu lepšie riešenie „ako len jednoducho vytvoriť všeobecné environmentálne schémy, ktoré niečo síce dosiahnu, ale nie to, čo chceme“. 

Zo štúdie, na ktorej sa okrem Wilsona podieľali aj ďalší vedci z Británie, Dánska, Spojených štátov, spolu so Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie, vyplýva, že „platby za výsledky“ nie sú až také efektívne ako „platby za úkon“. Vychádzali pritom aj z údajov od poľnohospodárov.

V štúdii sa ďalej píše, že náklady EÚ spojené s podporou konzervovania predstavujú 5,5 miliardy eur. Ak by reforma prešla v takej podobe v akej ju dnes navrhuje Komisia, ktorá počíta so znížením množstva územia pre aktívnu kultiváciu a vytvorením ekologicky „zameraných oblastí“, došlo by k dramatickému nárastu týchto výdavkov.

Jednoducho a efektívne“

Environmentálna časť návrhu Európskej komisie sa zameriava na:

  • podporu biodiverzity a zníženie emisií skleníkových plynov

  • využívanie priamych platieb na podporu rotácie pôdy, čo by malo viesť k zníženiu množstva používaných hnojív a pesticídov

  • zachovanie 7 % územia na zelené plochy – chránené oblasti alebo trvalý trávnatý porast – s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos označil návrh reformy SPP – ktorý bude platiť pre obdobie 2014-2020 – za „jednoduchý a súčasne efektívny“.

Poľnohospodárske organizácie a niektorí politici sa však obávajú zvýšeného administratívneho zaťaženia. To by podľa nich mohlo viesť aj ku krachu niektorých malých farmárov – čo by bolo v rozpore s cieľom podporiť malých producentov a prilákať do odvetvia viac mladých ľudí.

Všeobecná konfederácia poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COPA-COGECA), ktorá zastupuje európskych farmárov, tvrdí, že „zelený“ návrh Komisie by zaviedol ďalšiu administratívu. Okrem toho ohrozuje aj príjmy farmárov, pretože viaže až 30 % priamych platieb na ekologické kritériá. Vo februári vydala organizácia stanovisko, v ktorom nazvala sankcie za nedodržanie ekologických podmienok za „neakceptovateľné“.

Podľa generálneho tajomníka COPA-COGECA Pekka Pesonena je vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu a požiadavky na zvýšenie svetovej produkcie tento návrh kontraproduktívny.

Z jeho pohľadu by tiež znamenal „vysokú administratívnu záťaž, pretože farmári by museli vypĺňať výkazy a pravdepodobne by to zvýšilo aj cenu produkcie.

Zelené plochy zasa podľa neho spôsobia, že v čase „keď farmári zápasia o prežitie, budú čeliť situácii, kedy sa časť ich pôdy bude musieť vyňať z produkcie,“ dodal Pesonen.

Príliš všeobecné

Niektorí odborníci sa však domnievajú, že práve požiadavky na výkon sú tým najlepším spôsobom ako v rôznorodej 27-člennej Európskej únii dosiahnuť environmentálne ciele.

Podľa Henka Westhoeka, člena tímu holandskej Agentúry pre environmentálne posudzovanie (PBL), ktorá analyzovala konzervačný návrh reformy SPP, nie je všeobecný prístup najefektívnejším spôsobom.

„V návrhu je jasne vidieť, že Komisia navrhuje všeobecné nástroje pre sever Švédska a pre juh Španielska, a je otázne, nakoľko budú tieto nástroje efektívne,“ povedal v telefonickom rozhovore.

Lepšia a efektívnejšia by podľa neho bola podpora spolupráce farmárov a spoločného dosahovania cieľov.

„Máme dobrý príklad v Holandsku, kde polovicu krajiny obrábajú družstvá, ktoré spolupracujú na zelených environmentálnych opatreniach, čo je veľmi efektívne a súčasne stimulujúce pre farmárov,“ tvrdí Westhoak.

Wilson však tvrdí, že akýkoľvek všeobecný prístup ku zelenému poľnohospodárstvu je „trochu zjednodušujúci.“ Súčasne uznal, že väčšie zameranie na environmentálne požiadavky by zvýšilo administratívne zaťaženie farmárov na národnej a regionálnej úrovni.

Je podľa neho zároveň nutné vytvoriť také politiky biodiverzity, ktoré budú "šité na mieru" podľa regionálnych podmienok. Súčasne je na národnej úrovni potrebný príslušný administratívny manažment.

Pozície

„V celej Európskej únii dnes potrebujeme udržateľné poľnohospodárstvo, udržateľné nielen environmentálne a ekonomicky, ale aj demograficky,“ povedal na konferencii k 50-temu výročiu SPP predseda Európskej rady mladých farmárov (CEJA) Joris Baecke. Zároveň zdôraznil, že iba 6 % európskych farmárov má menej ako 35 rokov.

„Nemáme jasnú politickú víziu o budúcnosti poľnohospodárstva v Európskej únii a máme veľa požiadaviek na poľnohospodárstvo,“ povedal počas fóra o poľnohospodárstve organizovanom európskym Výborom regiónov poľský europoslanec za Európskych konzervatívcov a reformistov Janusz Wojciechowski.

Dánsko, ktoré od júna predsedá Európskej únii, chce „pracovať na zjednodušení SPP s cieľom zmierniť administratívnu záťaž pre odvetvie, a to bez toho, aby bola ohrozená kvalita alebo bezpečnosť potravín“.

Krajina tiež „podporuje poľnohospodárske dotácie, ktoré sú zamerané na inovácie, výskum a vývoj, a ktoré zabezpečia, že v budúcnosti ich bude možné využiť [napríklad] na vývoj bio-plynových staníc a iných činností, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu".