Daň na cukor sa rôzne pripomína

(zdroj: Dave Crosby/Flickr)

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) často varuje pred rizikami tzv. voľných cukrov. Zdravotníci nimi nazývajú všetky monosacharidy a disacharidy, ktoré do potravy pridá výrobca, kuchár alebo spotrebiteľ, a cukry, ktoré sa prirodzene vyskytujú v mede, sirupoch a ovocných šťavách. Ich konzumácia by denne nemala presiahnuť 50 gramov. Ľudia by sa vďaka tomu vyhli viacerým ochoreniam.

„Máme spoľahlivé dôkazy, že udržanie príjmu voľných cukrov pod 10 % celkového príjmu energie znižuje riziko nadváhy, obezity a zubného kazu,“ vysvetľoval v minulosti expert WHO Francesco Branca.

Skromný návrh z Británie

V Británii sa podobne ako inde v Európe príležitostne objavujú návrhy na zavedenie dane z nezdravých potravín. Zatiaľ posledný návrh predstavil v nedeľu výkonný riaditeľ anglickej časti britského systému verejného zdravotníctva NHS Simon Stevens.

Dodatočné zdanenie by sa týkalo iba potravín, ktoré sa predávajú v zariadeniach v pôsobnosti NHS a aj to iba v Anglicku. Daň na sladené nápoje a potraviny v zdravotníckych zariadeniach by ročne vyniesla 20-40 miliónov libier. Podstatne dôležitejšie sú však úspory, ktoré by úspešný boj s nadváhou znamenal.

V novembri 2014 konzultantská spoločnosť McKinsey odhadla, že náklady spojené s obezitou stoja Britániu ročne 47 miliárd libier, čo je ekvivalent straty asi 3 % HDP.

Simon Stevens pre denník The Guardian spresnil, že zlé stravovacie návyky sú zodpovedné za 40 % chorôb, ktorým by sa dalo vyhnúť: „Fajčenie stále zabíja vyše 80 tisíc ľudí ročne. Stále je veľkým problémom, no ukazuje sa, že stravovanie začína mať navrch.“

Cukor v Európskom parlamente

Nezávisle na britských snahách sa téma škodlivého cukru objavila v Európskom parlamente. Poslanci EP v stredu vetovali návrh Európskej komisie, ktorý v detských potravinách umožňoval trojnásobne vyšší obsah cukru, ako odporúča WTO.

Nariadenie o potravinách určených pre dojčatá a malé deti (609/2013) pred týždňom odmietli členovia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Predvčerom rovnaké stanovisko zaujalo plenárne zasadnutie EP. Za námietku voči nariadeniu hlasovalo 393 poslancov, proti ich bolo 305.

Spravodajca námietky Keith Taylor (Zelení/EFA) uviedol: „Tak vysoký obsah cukru v potravinách a v tak útlom veku, by prispel k nárastu detskej obezity a mohol by ovplyvniť rozvoj chuťových preferencií detí. Množstvo pridaného cukru by najmä pri dojčatách a malých deťoch malo byť udržané na čo najnižšej úrovni.“

Daň občas funguje

Daň na nezdravé potraviny sa vo svete stretáva s diametrálne odlišnými výsledkami. Dánska daň na sladené nápoje nahnala zákazníkov do susedného Nemecka a vláda napokon svoju snahu vzdala. Daň na limonády s vysokým obsahom cukru v Mexiku však dokázala ich spotrebu zraziť o 12 % za jediný rok.

Mexická daň zaujala verejnosť v Spojených štátoch a Kanade. V roku 2014 sa kalifornské Berkeley stalo prvou samosprávou, kde si dodatočný poplatok vyskúšali. Zvyšovanie finančnej nákladnosti nezdravých potravín podporuje aj WHO.

Z krajín Vyšehradskej skupiny majú daň z nezdravých potravin v Maďarsku. Od roku 2011 daň cieli na sladké nápoje a na mastné potraviny, s výnimkou tradičných špecialít. V roku 2013 sa táto téma bez úspechu objavila v Českej republike. Podľa Európskej komisie „daň z tukov“ funguje, no nesie aj riziká. [EurActiv.sk, 28. 7. 2014]

Zdaňovanie potravín na základe nutričných hodnôt sa často označuje ako neliberálne a nesystémové. „Ministerstvo financií neplánuje v horizonte najbližších dvoch rokov zaviesť daň z cukru ani podobnú daň z nezdravých potravín. Zavedenie tejto dane by mohlo znamenať zvýšenie nákupov v zahraničí a v konečnom dôsledku by nemuselo mať požadovaný efekt na verejné financie,“ povedal v roku 2014 pre denník Pravda vtedajší poradca ministra financií a dnešný štátny tajomník MF SR Radko Kuruc.

„Samozrejme, že v existujú rôzne riešenia a opatrenia zamerané na znižovanie nadváhy a obezity. Určite si však nemyslím, že zavádzanie nových daní je systémové a najvhodnejšie,“ uviedla pre EurActiv.sk riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jarmila Halgašová.

Podobne ako potravinári vo svete aj Halgašová preferuje dobrovoľné aktivity výrobcov, ktorí investujú do výskumu a vývoja a v rámci tzv. reformulácie produktov, znižujú množstvo cukru a soli vo svojich produktoch alebo prispievajú programami v oblasti vzdelávania.

Profesor Jack Winkler z London Metropolitan University pre Financial Times hovorí, že výrobcovia v tomto prípade čelia technickým a komerčným otázkam zároveň: „Nemôžete chcieť, aby spoločnosti znižovali (obsah cukrov a solí) prirýchlo, pretože sa spotrebitelia ich produktov vzdajú.“

Britský odborník tvrdí, že riešením je mix prístupov, ktorý zahŕňa nové zloženie potravín, upravené zdaňovanie a nové nastavenie porcií jedál.