Davos o budúcnosti potravinárstva: Inovácie a obmedzenie spotreby mäsa

Spotreba mäsa je v centre diskusií o budúcnosti svetovej výživy. Potvrdili to lídri na ekonomickom fóre v Davose. [Pexels.com]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Davos 2018

Bez obmedzenia plytvania jedlom, spotreby mäsa a inovatívnych technológii sa revolúcia vo výžive nezaobíde, zhodli sa lídri na svetovom ekonomickom fóre v Davose

Témou pre ekonomické fórum boli aj nevyhnutné kroky pre udržateľnosť zabezpečenia potravín pre budúce generácie pri zohľadnení životného prostredia, ekonomiky a zdravia.

Otázka, ako uživiť 9 miliárd ľudí v horionte do roku 2050 začína byť pálčivou témou. Budeme schopní uživiť rastúcu populáciu? Budeme mať dostatočné zdroje na to, aby sme vedeli vyprodukovať výživné, zdravé a dostupné jedlo pre každého?

Potravinovinová bezpečnosť, udržateľnosť potravinových systémov a ich produktivita sa stávajú existenčnými problémami. Diskusia sa vedie o vegetariánskych či vegánskych výrobkoch ako náhrade mäsa či technológiách vertikálneho pestovania plodín.

Kľúčové je, aby bolo potrebnej čím menej pôdy a znížilo sa využívanie pesticídov. Už dnes vieme napr. pestovať šalát v podmienkach bez priameho slnka, bez pôdy a pod žiarením umelého svetla.

Alebo sa jedlom budúcnosti stanú chrobáky? Už dnes sa nimi živí približne tretina populácie.  Aj o týchto otázkach diskutovali aj lídri na fóre v Davose.

Európa potrebuje riešiť jedlo komplexne

Európa musí pristupovať k svojej potravinárskej politike komplexne, aby bola schopná reflektovať nové výzvy. Dôležitý je pritom dôraz na udržateľnosť a zdravie, zhrňuje Európsky hospodársky a sociálny výbor.

Podvýživa verzus vysoké výnosy

Hoci sa dnes vyrába jedla dostatok, až 800 miliónov ľudí trpí podvýživou. Tento problém má rastúci trend. Ako vyriešiť tento paradox?

Odborníčka na poľnohospodárstvo a témy odlesňovania z World Resources Institute Frances Seymour vidí za týmto problémom hneď niekoľko dôvodov. Za kľúčový považuje tlak na industrializáciu poľnohospodárstva a ignorovanie miestne dopestovaných plodín, ktoré sú bezkonkurenčne najvýživnejšie.

Hovorí, že ochrana životného prostredia a klímy nie je v konflikte s potrebou vypestovať dostatok jedla. Je podľa nej mýtus a omyl myslieť si, že pre dopestovanie jedla potrebujeme obrovské monokultúry kukurice. V skutočnosti potrebujeme opak.

Kľúčom k udržateľnému potravinovému systému sú vyvážené ekosystémy. Kľúčom pri riešení klimatickej zmeny sú lesy a lesné ekosystémy. Ak by odlesňovanie bolo krajina, bolo by hneď na treťom mieste (po USA a Číne) v rebríčku najväčších prispievateľov ku zmene klímy. Ak budeme chrániť lesy, budeme chrániť aj klímu. Ak si udržíme lesy, zachránime aj poľnohospodárstvo a prijateľnú klímu pre dopestovanie plodín.

Nové techniky šľachtenia plodín: Majú byť vyňaté z pravidiel o GMO?

Odporcovia nových techník šľachtenia plodín ich považujú za tzv. „skryté“ geneticky modifikované organizmy (GMO) a volajú po ich prísnej regulácii na európskom trhu.

Výkonná riaditeľka Greenpeace International Jennifer Morgan tvrdí, že pre udržateľný potravinový systém musíme zmeniť prístup k spotrebe mäsa a mliečnych výrobkov. Zdôraznuje tiež potrebu podpory ekologického poľnohospodárstva, ktoré je základom pre miestnu zamestnanosť, miestne zdroje a vysoko výživné jedlo. Je to dobré nielen pre ľudí, ale aj pre planétu.

Ministerka pre bezpečnosť potravín Spojených arabských emirátov Mariam Al Mehairi  prizvukuje, že nové technológie a vzdelanie musia byť vo vzájomnom súlade. Pri zmenách správania spotrebiteľa musíme vsadiť na ich vzdelanie o výživových hodnotách a osvetu o jedle.

Spolupráca naprieč sektormi a znižovanie plytvania

Paul Bulcke z Nestlé ako predstaviteľ potravinárskej firmy poukázal na fakt, že firmy reagujú na potreby spotrebiteľa. Pri presadení zmien je preto nevyhnutné meniť aj stravovacie návyky ľudí. V súčasnosti viac ako 30 % jedla vyhodíme. Toto sa musí zmeniť, ak chceme k potravinárstvu pristupovať efektívnejšie a neplytvať zdrojmi.

Bulcke si myslí, že treba prepojiť rôzne sektory. Podobne ako napríklad pri riešení globálneho otepľovania, aj pri potravinách potrebujeme zástupcov z rôznych sektorov, aby sa problém riešil komplexne. V potravinárstve takýto prístup chýba.

Predstaviteľka Greenpeace okrem súkromného sektora zdôraznila aj úlohu vlád. Sú to totiž práve vlády, ktoré tvoria politiky a definujú dynamiku síl. Vlády majú schopnosť nastaviť politiky tak, aby vedeli ovplyvniť aj súkromný sektor aj spotrebiteľov. Nemôžu diktovať ľuďom, čo jesť, ale vedia nastaviť štandardy a ovplyvniť návyky ľudí, aby došlo k zmene ich správania a systémov ako takých.

Ekologické poľnohospodárstvo bude vedieť nakŕmiť ľudstvo, tvrdí štúdia

Prechod na ekologické poľnohospodárstvo by podľa odborníkov uživil rastúcu populáciu za dvoch podmienok. Prvou je obmedziť plytvanie potravinami a druhou znížiť spotrebu mäsa.

Podobne to vidí aj World Resources Institute. Vlády by mali presadzovať iba rozumné riešenia a nie také ako napr. dôraz na biopalivá. Seymor kritizuje ako nerozumné pestovať jedlo pre účely dopravy.

Al Mehairi dopĺňa, že aj v Spojených arabských emirátoch pri potravinových systémoch postupujú v zmysle tzv. trojuholníka progresu, v ktorom majú svoje zastúpenie občianska spoločnosť, vláda a súkromný sektor. A aj malé zmeny správania môžu ma veľký vplyv na zmeny a modely správania do budúcna.

Vysoká spotreba hnojív ohrozuje slovenskú pôdu

Oproti iným krajinám Európskej únie obsahuje pôda na Slovensku málo živín. To vedie k vyššej spotrebe priemyselných hnojív a následne kontaminácii pôdy.

S mäsom alebo bez mäsa

Patrick Brown, zakladateľ firmy Impossible Foods, ktorá vyrába rastlinné náhrady mäsa, vidí ako jasné riešenie potravinárstva do budúcna obmedzenie chovu zvierat na jedlo. Jediné, čo musíme vyriešiť, je ako reagovať na dopyt po mäse. Počas debaty urobil s obecenstvom malý experiment. Vyšlo z neho, že nikto neje mäso preto, že je to surovina zo zvierat, ale pre jeho chuť a výživové hodnoty.

Brown si tým potvrdil teóriu, že pre zmenu systémov do budúcna musíme iba vymeniť prehistorickú technológiu stravovania (spracovanie mäsa) za novšiu, ktorá zvieratá nevyužíva.

Riešenia pritom musia byť pre spotrebiteľa prijateľné. Výrobky, ktoré majú mäso nahradiť musia byť chutné, výživné a dostupné. Musíme nájsť spôsob, ako dať spotrebiteľovi, čo potrebuje, ale udržateľným spôsobom. Brown citoval údaje World Wildelife Fund, podľa ktorých vyhynula už polovica divých zvierat iba v dôsledku ich zabíjania kvôli jedlu. Ak sa nič  nezmení, trend spotreby mäsa smeruje ku katastrofe.

Chceme splniť klimatické ciele? Zdaňme mäso!

Implementácia Parížskej klimatickej dohody bude podľa investorov viesť niektoré krajiny k zavedeniu špeciálnej dane na živočíšne produkty. Píše partner siete EURACTIV, edie.net.

Zachráni nás inovácia a nové technológie?

V Davose bola zverejnená publikácia Innovation with a Purpose: The role of technology innovation in accelerating food systems transformation, ktorá vidí nové technológie ako najväčšiu príležitosť na transformáciu potravinových systémov.

Brown definuje potravinárstvo ako najviac zastaraný systém z celej ekonomiky. Skúmať iba to, ako vypestovať väčšiu kukuricu podľa neho nestačí. Nové technológie majú oveľa väčší potenciál a musíme sa posunúť ďalej.

Morgan reaguje, že Greenpeace nie je proti technológiám ako takým, ale volala po istej dávke opatrnosti. Podľa nej by mali byť inovácie systematické a nemali by zabúdať na úlohu ľudí pri presadzovaní riešení. Bez ľudí, podľa nej, žiadna dobrá zmena nie je možná.

Selmyour upozorňuje, že aj keď je získavanie proteínov z chovaných zvierat vlastne zastaralá metóda a mali by sme sa technologicky posunúť ďalej, apeluje na to, aby sme pri hľadaní technologických riešení boli opatrnejší. Niekedy sú totiž najstaršie riešenia tými najlepšími riešeniami.

Šéf FAO: Do roku 2030 bude polovica ľudstva trpieť zlou výživou

Ak sa nezlepší prístup ku kvalitnému jedlu, do roku 2030 bude viac ako polovica svetovej populácie trpieť nejakou formou zlej výživy. To je odkaz programu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ministrom zdravia G7.