Dopad ruského embarga by mohol byť limitovaný a dočasný

Klesajúci vývoz do Ruskej federácie z krajín strednej a juhovýchodnej Európy je trend, ktorý predchádzal uvaleniu odvetných sankcií, uvádza to v utorkovej správe Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR/EBRD).

Experti banky pri analýze vychádzajú najmä z podielu potravinového exportu do Ruska na celkovom vývoze a na HDP jednotlivých krajín. Pre Slovensko je hodnota oboch údajov približne 0,02 %.

Výsledný negatívny efekt odhadujú pre väčšinu sankcionovaných krajín ako dočasný.

Finančná inštitúcia so sídlom v Londýne predpokladá výraznejší dosah na zníženie exportu a HDP v pobaltských krajinách, Nórsku, Poľsku a v Maďarsku.

EBOR skúmala prejavy potravinových sankcií aj v samotnom Rusku a v krajinách, ktoré na tamojší trh naďalej dovážajú.

„Exportné dáta naznačujú, že najviac postihnutou krajinou bude pravdepodobne Litva, kde vývoz potravín do Ruska tvorí 2,7 % HDP. Vývoz ovocia a zeleniny je obzvlášť zraniteľný, pretože až ¾ z neho smerujú do Ruska,“ zdôvodnila banka.

Zmeny súvisiace s embargom sa menej prejavia v krajinách, kde podiel potravín smerujúcich na ruský trh netvorí ani pol percenta. Súhrnný efekt na HDP ďalej zníži aj fakt, že časť potravín je v skutočnosti iba reexportovaná.

Obojstranný vplyv

V Rusku by mohli pretrvávajúce obmedzenia vyvolať nárast cien dotknutých tovarov, ostatné produkty z EÚ by však mohli dočasne zlacnieť. Podľa EBOR bude mať istý vplyv aj prerušenie „optimálnych kanálov medzinárodného obchodu s potravinami“.

Pozíciu Európy na ruskom trhu môžu zastúpiť Brazília (pri dodávkach mäsa), Turecko (ovocie a zelenina), Bielorusko (mlieko a mliečne produkty) a potenciálne aj Srbsko a Čína.

Ich schopnosť využiť novú situáciu ovplyvní viacero faktorov, ako sú náklady na dopravu či rozširovanie výrobných kapacít. Rast svetových cien potravín však budú musieť kompenzovať aj zlepšeným prístupom k dočasne lacnejším produktom z EÚ-28.