Dozvieme sa, koľko priberáme z alkoholu?

Európska komisia: "Návrh celého sektora výrobcov alkoholu vrátane malých podnikov na jar 2018 by bol silným signálom pre spotrebiteľov." [Pexels.com / Matan Segev]

Výrobcovia alkoholu a piva by mali už čoskoro začať spĺňať podmienky novej európskej regulácie. Vďaka nej by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, čo výrobok, ktorý si kupuje, obsahuje.

Výrobcovia alkoholu už dnes podliehajú na trhu rôznym formám regulácie, napríklad pri reklame alebo ochrane mladistvých. Vo Francúzsku majú alkoholické nápoje označenie s varovaním o rizikách pre tehotné ženy.

Pri označovaní zloženia a nutričných hodnôt, takzvanom labellingu, ale spoločná európska regulácia zatiaľ neexistuje. Podľa aktuálnych európskych noriem výrobcovia alkoholu alebo piva nemajú povinnosť označovať energetickú hodnotu a zloženie na fľašiach svojich výrobkov tak, ako je to pri jedle a nealkoholických nápojoch. To by sa malo čoskoro zmeniť.

Pôvod potraviny a pôvod hlavnej prísady. Komisia vysvetľuje ako ich označovať

Európska komisia zvažuje upresnenie k nariadeniu o označovaní potravín. Reaguje tak na snahu niektorých štátov zaviesť povinné označovanie pôvodu hlavnej suroviny.

Samoregulácia –  áno či nie

Únia hľadá spôsob, ako zjednotiť označovanie na alkoholických výrobkoch. V marci minulého roka schválila Európska komisia správu o povinnom označovaní zloženia a výživových hodnotách aj na alkoholických výrobkoch. Následne ponúkla priemyslu rok na to, aby si sám vytvoril systém označovania. Na jar tohto roku európska exekutíva očakáva od výrobcov návrh jeho podoby.

Prístup Komisie umožniť v tomto smere samoreguláciu vyvolal v Bruseli intenzívnu debatu. Aktivisti za verejné zdravie kritizujú, že alkoholový priemysel dostal príliš veľa voľnosti. Priemysel zasa argumentuje, že to je jediný efektívny spôsob, ako reagovať na rozdielne národné prístupy.

Potraviny v SR patria k najlacnejším v EÚ, ale sú najdrahšie vo V4

V Poľsku sú potraviny lacnejšie o 30 %, v Maďarsku a Česku o 9 %. Z únie je najdrahšie Dánsko.

Spotrebiteľ si bude vedieť vybrať

Európska komisia verí, že označovanie zloženia na alkoholických výrobkoch môže pomôcť obmedziť ich spotrebu a dať do pozornosti aj zdravotné aspekty.

„Uvádzanie zloženia a výživových hodnôt výrobkov sú kľúčové informácie pre spotrebiteľov na to, aby sa mohli sami rozhodnúť pre zdravšie alternatívy,“ uviedol hovorca Komisie. Ďalej menoval hneď niekoľko výrobcov alkoholu, ktorí dobrovoľne iniciovali označovanie svojich výrobkov.

„Napríklad veľa výrobcov piva na európskom trhu uvádza informácie o zložení buď priamo na etikete alebo prostredníctvom mobilných aplikácii,“ dodal.

Europoslanci opätovne vyzvali na povinné označovanie potravín

Označovanie pôvodu potravín by sa podľa poslancov malo rozšíriť na mlieko a mliečne výrobky a na ďalšie druhy mäsa.

Termín sa blíži

Komisia očakáva spoločný návrh od výrobcov alkoholu a piva už túto jar. Pivári sa chopili iniciatívy a tvrdia, že princíp samoregulácie už uplatňujú. Do konca minulého roka mali ambíciu označiť zloženie buď priamo na štítku alebo cez online platformy u viac ako 60 percent svojich výrobkov.

Na druhú stranu, výrobcovia liehovín tvrdia, že výzva Komisie navrhnúť model samoregulácie je „chúlostivá ponuka“, lebo sama vie, že sektor je v tejto otázke rozdelený. Výrobcovia piva a liehovín sa hašteria o to, aké informácie by mali uvádzať na fľašiach s alkoholom.

Výrobcovia liehovín tvrdia, že informácia o kalóriách v alkoholických nápojoch by mala byť uvádzaná v pomere k „poháru“ a nie v pomere k „100 ml“, čo je mierka na kalorickú hodnotu pre všetky nápoje v celej Európe. Pivári ale s týmto prístupom nesúhlasia.

Aktivisti za zdravie tiež stupňujú tlak. Európska aliancia pre alkoholovú politiku (Eurocare) tvrdí, že samoregulácia bude efektívna, iba ak bude spadať pod jasný politický rámec.

Mariann Skarová, generálna tajomníčka Eurocare, vníma rok, ktorý dostal priemysel na vypracovanie návrhu samoregulácie ako príležitosť ako sa regulácii vyhnúť. „Uvidíme, či výrobcovia alkoholu využijú príležitosť alebo budú aj naďalej dúfať, že v 21. storočí sa túžba spotrebiteľa po informáciách, otvorenosti a transparentnosti nebude týkať ich výrobkov,“ dodala.

Informácie na štítkoch alebo online?

Pivári navrhujú označovanie obsahu formou online aplikácii. Výhodou takéhoto modelu je, že výrobca vie spotrebiteľovi predstaviť kompletnú informáciu o obsahu výrobku, zatiaľ čo štítok na fľaši má svoje limity. Prekážkou zostáva odlišný názor zvyšku alkoholového priemyslu.

Označovanie alkoholu: Zdravie vs. náklady

Európsky parlament sa dnes vyjadrí k zmenám v alkoholovej stratégii EÚ. Poslanci tak prerokujú aj možnosť, že označovanie výživových hodnôt na fľašiach bude povinné.

Pivári sa odvolávajú na prieskumy, podľa ktorých šesť z desiatich spotrebiteľov používa digitálnu zdroje na to, aby si overili zloženie a výživové hodnoty alkoholických nápojov. Zároveň ale uznávajú, že štítok na fľaši je takisto dôležitý zdroj informácii pre väčšinu spotrebiteľov a online systém by preto nemal brániť tomu, aby sa ku spotrebiteľovi dostali informácie o výrobku legálne, vyvážene a bez zavádzania.

Zastávajú tiež názor, že ak zmeníme mierku, ktorá platí pre iné nápoje (na 100 ml), pre spotrebiteľa zbytočne situáciu komplikujeme a sťažujeme jeho porozumenie označenia, na ktorý je zvyknutý.

Eurocare trvá na tom, že akceptovanie výnimky pri uvádzaní zloženia výrobku práve pri alkoholických nápojoch by sme nemali ďalej umožniť. Podľa ich prieskumu, iba 25 percent respondentov uviedlo, že si sami hľadajú informáciu o zložení alebo obsahu návykových látok alkoholických nápojov online.

„Dohľadať informácie o zložení by nemalo byť pre spotrebiteľa extra záťažou vo forme hľadania online“, uviedla Skarová a zdôraznila, že štítky sú pre spotrebiteľov najviac prijateľnou možnosťou.

„Podobne neobstojí ani argument, že na štítkoch nie je dostatok miesta na uvedenie všetkých informácii. Najmä fľaše vína obsahujú dostatok miesta na štítky s informáciami pre spotrebiteľov o ich obsahu,“ dodala.

Dane ako nástroj regulácie spotreby alkoholu?

Zvýšenie daní na alkoholické nápoje by mohol byť ďalší spôsob, ako znížiť spotrebu alkoholu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) odporúča využitie daní ako efektívny nástroj na zníženie rizík spojených s konzumáciou alkoholu.

Podľa priemyslu ale nemusí tento model priniesť žiadané výsledky ani v oblasti zníženia spotreby alebo v ekonomickej vízii vyzbierať viac na daniach. SpiritsEurope uvádza príklad Grécka. Medzi rokmi 2009 a 2010 zvýšili daň na alkohol o 125 percent. Výnosy štátu ale aj napriek tomu klesli z 289 miliónov eur v roku 2009 na 272 miliónov eur o rok neskôr.  Stúpol ale nelegálny dovoz alkoholu, hlavne z Bulharska.

Na alkoholických nápojoch možno budú údaje o počte kalórií

Spotrebitelia majú vedieť, že veľké pivo obsahuje toľko kalórií ako tabuľka čokolády, tvrdia európske spotrebiteľské organizácie.

Podobne Belgicko zvýšilo daň na alkohol o 40 percent v novembri 2014. V roku 2016 čakalo ministerstvo financií prínos 220 miliónov eur. Reálne ale do rozpočtu pribudlo iba 51 miliónov eur.

Na druhej strane, pivári tvrdia, že ich priemysel generuje európskym vládam 42 miliárd eur ročne prostredníctvom daní. Z toho 10,9 miliárd eur pochádza len zo spotrebnej dane. Jan de Grave, hovorca obchodného Združenia európskych pivovarníkov uviedol, že priemysel pivovarníctva prekvitá, lebo niektoré „progresívne zmýšľajúce vlády“ zmrazili alebo dokonca znížili daň na pivo. To viedlo k zvýšeniu výnosov daní z príjmu.

Ak teda chceme znížiť riziká spojené s konzumáciou alkoholu, rozhodne to nepôjde prostredníctvom zvyšovania daní, tvrdí de Grave.

„Väčšina európskych krajín nepoužíva daň z príjmu na ochranu verejného zdravia, ale iba na zvýšenie výnosov. To vedie k tomu, že krajiny s vysokými daňami sú zároveň krajinami s nadmernou spotrebou alkoholu“. De Grave uvádza ako výborný príklad partnerstvo z Dánska. Dánska asociácia pivárov uzavrela partnerstvo s miestnou vládou a výsledkom ich spolupráce bolo zníženie nakupovania alkoholu maloletými.

Začína sa verejná konzultácia daní na alkohol

Európska komisia spustila verejnú konzultáciu, ktorej cieľom má byť zjednodušenie legislatívy v oblasti daní z alkoholických nápojov, prevencia daňových únikov aj zamedzenie predaju falošného alkoholu.

Pozície slovenských výrobcov

Slovenské združenie výrobcov piva a sladu

Pozícia Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) je v otázke označovania zloženia a nutričných hodnôt alkoholických nápojov identická s pozíciou Združenia európskych pivovarníkov, ktorého je slovenské združenie členom.

V marci 2015 Združenie európskych pivovarníkov ohlásilo dobrovoľné rozhodnutie svojich členov uvádzať zloženie a nutričné hodnoty svojich pív. Tieto informácie sú uvádzané pre jednotku objemu 100 ml tak, ako to vyžaduje európska smernica pre nealkoholické nápoje, vrátane nealkoholického piva. Spotrebitelia ich nachádzajú na obale nápoja alebo na príslušnej webovej stránke značky, na ktorú je odkaz na obale.

Európski pivovarníci spolupracujú so zástupcami výrobcov ostatných alkoholických nápojov pri hľadaní spôsobu, ako naplniť očakávania Európskej komisie v oblasti označovania obsahu týchto výrobkov. Pivovarníci vyzývajú ostatných výrobcov alkoholických nápojov, aby sa pripojili k trendu transparentnosti a umožnili spotrebiteľom prístup k informáciám, ktoré im dajú možnosť rozhodnúť sa pre jedlá a nápoje, vhodné pre ich životný štýl.

Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku

Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku vníma plány Komisie rezervovane a s pochybnosťami, či naplnia očakávania o lepšom informovaní alebo zmene správania spotrebiteľa.

„Akékoľvek označovanie na etiketách je iba orientačné a spotrebiteľ ho musí prijať s vedomým rozpätia chyby plus-mínus a neurčitosti v pôsobení na jeho hmotnosť, či zdravie. Zjednodušovanie problému a domnienka, že uvedenie energetickej hodnoty nápoja na etikete zníži priberanie obyvateľstva je úplne scestná,“ uviedlo pre EURACTIV Slovensko Združenie.

Tajomník združenia Julius Forsthoffer ďalej dopĺňa: „To, čo si spotrebiteľ kupuje od výrobcov liehovín, je už dnes dostatočne vyznačené na etikete.“

Akékoľvek ďalšie doplňovanie údajov považuje za zbytočné, a preto sú výrobcovia liehovín kategoricky proti takýmto opatreniam.

„Nepovažujeme spotrebiteľa za hlupáka lebo doteraz sa vždy potvrdilo, že si vie vybrať produkt zodpovedajúcej úrovne kvality i ceny,“ dopĺňa Forsthoffer.

— Očakávame aj stanoviská ďalších aktérov, ktoré budeme priebežne dopĺňať.