Emisie a potravinárstvo: Zastaví sa pozitívny trend?

(zdroj: Province of British Columbia/Flickr)

Výstava Expo v Miláne a blížiaca sa klimatická konferencia OSN sú pre potravinárov príležitosťou, aby poukázali na svoje úspechy pri znižovaní ekologickej záťaže. Za posledné desaťročia sa im to skutočne darilo.

V júli vydala organizácia FoodDrinkEurope prieskum, podľa ktorého od roku 1990 do roku 2012 poklesla v potravinárstve produkcia skleníkových plynov o 22 %. Spotreba rôznych druhov palív sa znížila až o 65 %. Znižovanie emisií sa tu však nemusí zastaviť.

Priemyselníci tvrdia, že za výsledky môžu najmä veľké prevádzky. „Zníženie do značnej miery závisí od spracovania. Zlepšenie prebehlo v oblasti energetickej účinnosti aj pri nahrádzaní uhlia a ťažkých palív plynom,“ povedal pre EurActiv.com Pascal Gréverath zo spoločnosti Nestlé.

Na viacerých stupňoch potravinového reťazca sa stále zbytočne vyplytvá asi 30 % potravín. Potravinárske spoločnosti na ceste za udržateľnejšou výrobou nevedie iba snaha o záchranu planéty. Danone preto v čase rastúcich cien komodít zredukovalo odpad pri výrobe na necelé 1 %.

Všetky ďalšie klimatické výkyvy by mali dopad aj na cenu surovín. Globálneho otepľovania sa v sektore obáva až 86 % producentov. Táto obava sa datuje od  skorých 90. rokov. Aj vtedy, rovnako ako dnes, boli najväčšie straty u prvovýrobcov.

Začať sa musí na farmách

Európska komisia uvádza, že potravinári zodpovedajú za 23 % svetovej spotreby prírodných zdrojov a 18 % skleníkových emisií a za 31 % emisií okysľujúcich pôdu.

Top prioritou sa teda stáva to, aby žiadna z plodín, na ktoré sa spotrebovali voda a energie, neskončila zbytočne v koši. Potravinový odpad môže vznikať v dôsledku nevyhovujúcich kapacít alebo pri preprave, čo je však horšie – množstvo komodít sa znehodnotí už pred zberom. „V mnohých krajinách toto znamená nižšiu výkonnosť poľnohospodárstva,“ vysvetľuje Gréverath.

Viaceré veľké spoločnosti sa zaviazali, že s redukciou odpadu pomôžu. Nestlé takto do rozvojových krajín rozmiestnilo stovky poradcov. „Je faktom, že tieto spoločnosti sú úplne závislé životnom prostredí,“ uviedla Eve Mitchellová z Food and Water Europe.

K podobným iniciatívam zostáva Mitchellová naďalej skeptická. Do zlepšovania environmentálnych aspektov sú podľa nej zainteresované nielen firmy a farmári, ale aj rodiny farmárov, vlády a celá infraštruktúra. Dodala, že v konečnom dôsledku by vzťahy európskych výrobcov a pestovateľov mala upraviť omnoho prísnejšia vládna regulácia.

Malý až žiadny posun

90 % podnikov už podniklo aktívne kroky k tomu, aby emisie znížili, čo tiež viedlo k záplave ekologických označení výrobkov na trhu v EÚ. Pre firmy sa stali prostriedkom, ako si u zákazníkov zlepšiť renomé.

O rôznych zelených etiketách eurokomisár Janez Potočnik v minulosti povedal: „Spotrebitelia sa stretávajú s nimi stretávajú po stovkách a strácajú v ne dôveru.“

Jedným z dôvodov pomalého posunu v tejto oblasti je chýbajúca metodológia pre posudzovanie environmentálnych dopadov potravín. Otázka je natoľko komplexná, že pilotné projekty sa zatiaľ musia uspokojiť s meraním environmentálnej stopy u produktov, akými sú káva, pivo alebo balená voda.

Do výsledného hodnotenia emisnej stopy však vstupuje ekologická záťaž spôsobená pestovaním, prevozom, predajom i spracovaním odpadu. Do úvahy sa musia brať aj faktory ako znečistenie vody alebo úbytok biodiverzity.

Prvé výsledky pilotných projektov, ktoré by mohli priniesť spoločnú metodológiu na výpočet znečistenia vďaka výrobe potravín, by mohli byť známe v roku 2017.