Európa má problém s pančovaným medom

Ilustračný obrázok. Foto: pixabay

Dodaný cukor v mede, ktorý sa predáva v EÚ, je relatívne bežná vec. Ešte v decembri 2016 to ukázalo testovanie európskeho Spoločného výskumného centra (JRC).

Výskumná inštitúcia Európskej komisie (na ktorej čele stojí Slovák Vladimír Šucha) testovala med a ďalšie potraviny ako odpoveď na uznesenie Európskeho parlamentu o falšovaných potravinách.

Med v rebríčku obsadil 6. najčastejšie falšovaných potravín.

JRC testovalo 2264 vzoriek zo všetkých členských krajín (plus Švajčiarska a Nórska) a zo všetkých stupňov dodávateľského reťazca.

Približne 20 % označili ako zmesy medu s pochybným pôvodom, ktoré obsahovali dodaný cukor.

Rôzne podovody

Podvody s medom sa môžu diať rôznymi spôsobmi. Predajom lacnejšieho medu z peľu z viacerých druhov zdrojov ako med z jednej rastliny, dodaním cukrových sirupov na zväčšenie objemu alebo jeho predčasný zberom a vysušením v umelých podmienkach, aby sa ušetrili čas a náklady.

Vo všetkých prípadoch to, čo si spotrebiteľ myslí, že kupuje, nezodpovedá obsahu a nezodpovedá ani definícii toho, čo má med byť podľa európskeho práva.

To med pozná ako prírodnú sladkú substanciu vyprodukovanú včelou z nektáru rastlín, ktorý včely zbierajú, transformujú s použitím vlastných špecifických látok, uložia, vysušia a uložia v medových plástoch, aby dozrel.

Členské štáty med, ktorý sa u nich vyrába alebo dováža samozrejme testujú. Spôsoby sa však líšia a tí, ktorí hoc chcú falšovať sa vedia rýchlo prispôsobiť.

Testovanie na prímesy je zložité

Spôsobov ako med falšovať je totiž príliš veľa.

„Je to ako dopingová analýza v športe. Ľudia, ktorí testujú doping nikdy nevedia, že na trhu je nová droga“, hovorí profesor štrukutrálnej biológie z univerzity v nemeckom Bayreuthe Stephan Schwarzinger.

„Keď si uvedomíte, koľko sirupov je na trhu, neexistuje jedna technológia, ktorá by ich odhalila všetky. Musíte testovať mnoho chemických a fyzických parametrov.“

Populárny med

Med je u Európanov veľmi populárny. Jeden človek v priemere skonzumuje 0.7 kila za rok. Najviac sa ho zje v Grécku a Rakúsku, v priemere 1,7 kila na hlavu.

Zje sa ho viac ako Európa dokáže vyrobiť. Spolieha sa na dovoz – polovica z neho prichádza z Číny. Najviac medu dovážajú Veľká Británia, Belgicko a Španielsko.

Čína je celosvetovo najväčším výrobcom medu a to s rastúcim trendom. Jej produkcia rastie napriek tomu, že populácia včiel, aj v Číne, tak ako na celom svete, klesá. Dôvodom je používanie pesticídov, znečistenie, strata prostredia kvôli urbanizácii a pod.

 

https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/bez-vciel-nebude-coskoro-ani-kava-cokolada-upozornuju-vedci/

 

Podozrivá produkcia

Celosvetovo klesá aj produktivita včelých spoločenstiev. To sú dôvody, pre ktoré je vysoká čínska produkcia podozrivá.

Je to práve vďaka metóde výroby, kedy zbierajú ešte nedozretý med a finalizujú ho umelo s pridaním sirupov.

Medzinárodná organizácia vývozcov medu (IHEO) hovorí, želacný čínsky med motivuje podnikateľov v niektorých krajinách dovážať produkt z Číny a následne ho vydávať za vyrobený v danej krajine.

Vývozy z niektorých európskych krajín vrátane Slovenska podľa ich údajov stúpli paralelne s dovozom lacného čínskeho medu.

Týkať sa to má Španielska, Slovenska, Portugalska, Holandska, Litvy, Talianska, Írska, Nemecka a Belgicka.

Med je regulovaný v EÚ smernicou, ale požiadavky na deklarovanie jeho pôvodu nie sú veľmi prísne. Väčšina medu na európskom trhu je označená ako zmes európskeho a neeurópskeho medu.