Európske poľnohospodárstvo hľadá nové trhy

Phil Hogan, mlieko

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Phil Hogan, (zdroj: Európska komisia)

Za posledné 2 roky muselo európske poľnohospodárstvo čeliť ruskému embargu na potraviny a prekvapivo slabému dopytu z Číny. Európska komisia hľadá pre výrobky z EÚ nové exportné príležitosti a zároveň sa neúspešne pokúša stabilizovať vnútorný trh.

V prípade ruského embarga stratili niektoré potravinárske podniky svoj hlavný vývozný trh. Obchodná výmena vo výške 5,5 miliardy eur sa cez noc prakticky zastavila. Reformovaná spoločná poľnohospodárska politika (SPP/CAP) tak čelí dvojitej výzve: zastabilizovať trh doma a nájsť trhy v zahraničí.

Diplomatické iniciatívy

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan vyslal do tretích krajín viacero obchodných misií. Vo februári navštívil Kolumbiu a Mexiko, v apríli bol v Číne a Japonsku a na jeseň plánuje cestu do Indonézie a Vietnamu.

„Ku každej misii sa pripojila delegácia vysokopostavených zástupcov európskych poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov […] stretli sa so svojimi náprotivkami z tretích krajín a nadviazali vzťahy, vďaka ktorým náš vzájomný obchod porastie,“ vysvetľoval Hogan na nedávnej konferencii v Hannoveri.

Podľa eurokomisára pre poľnohospodárstvo je práve proexportné nastavenie politiky dôvodom, prečo je EÚ celosvetovo najväčším vývozcom potravín. Únia ročne vyvezie potraviny za 120 miliárd eur, pričom 15 % z tohto objemu smeruje do Spojených štátov.

V roku 2015 sa hodnota výrobkov predaných do USA zvýšila o 19 %. O tri miliardy eur narástol tiež spomínaný predaj v Číne. Farmári však tvrdia, že spoločná poľnohospodárska politika nie je na zvládanie kríz dobre vybavená.

Vraj neefektívna

Najväčšie európske poľnohospodárske združenie Copa-Cogeca pre EurActiv.com uviedlo, že hľadanie nových trhov má byť top prioritou. Problémom vraj môže byť následné rozdelenie príjmov.

Kým vývoz z EÚ medziročne vzrástol o 5,7 %, farmári z toho veľmi neprofitovali, podotkol generálny sekretár organizácie Pekka Pesonen. Zdôraznil, že posilnenie postavenia poľnohospodárov vo výrobnom reťazci je jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Pesonen hovorí, že poľnohospodári by uvítali celoeurópsky právny predpis, ktorý by aktérov reťazca pokutoval za jeho porušovanie.

„V súčasnosti už rokujeme o období po roku 2020, aby sme mali lepší poľnohospodársky sektor, ktorý lepšie zvládne odpoveď na jednotlivé krízy. Súčasná SPP na to nemá dostatok nástrojov. Na to, aby sme predchádzali riziku rastúcej volatility trhov, musíme navrhnúť nástroje už na úrovni fariem,“ zdôraznil Pesonen.

Mliečna kríza

Zrieknutie sa mliečnych kvót, embargo a slabý dopyt z Ázie viedli po apríli 2015 ku kolapsu výkupných cien mlieka. Bezprecedentnú krízu v odvetví má riešiť nový záchranný balík vo výške 500 miliónov eur. [EurActiv.sk, 18. 7. 2016]

„Napriek môjmu záväzku identifikovať nové trhy a niektorým pozitívnym exportným údajom sú príležitosti na zvyšovanie dopytu obmedzené. V dôsledku toho sa musíme viac sústrediť na stranu ponuky,“ povedal komisár Hogan. Dodal, že v júni boli priemerné ceny mlieka v EÚ (27,4 centov/kg) naďalej príliš nízke.

Základné rysy trhu s mliekom sa vraj veľmi nezmenili. Európska exekutíva odmieta akékoľvek úvahy o znovuzavedení kvót s odôvodnením, že by to nebolo „právne ani politicky“ možné.

V Nemecku, v dôsledku mliečnej krízy, pokrývajú výkupné ceny už len dve tretiny výrobných nákladov. Šéf tamojšieho agrorezortu Christian Schmidt zdieľa názor komisára, že návrat mliečnych kvót nie je riešením. Verí, že ak farmári dobrovoľne neznížia produkciu, nemali by očakávať finančnú pomoc od EÚ. Nemeckí poľnohospodári ale spájanie podpory a znižovanie produkcie vytrvalo odmietajú.