Európsky úrad pre bezpečnosť potravín sa musí uskromniť

(zdroj: Passion Leica/Flickr)

Od roku 2002 dohliada nad bezpečnosťou potravinového reťazca Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) so sídlom v Parme. Vo svojej stratégii do roku 2020 odhaľuje, že kvôli finančným ťažkostiam prepustí asi 10 % zamestnancov.

V predvečer návštevy eurokomisára pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenisa Andriukaitisa v Parme úrad rokovania o rozpočte odmietol. „Je to pravda, že nás v najbližších rokoch čaká viacero výziev, pričom zamestnanci a rozpočet sú jednou z nich. EFSA ale zároveň čelí rastúcemu dopytu po doplňujúcich službách a rieši čoraz komplexnejšie vedecké otázky,“ povedal pre EurActiv.com hovorca úradu.

EFSA tak bude na jednej starne šetriť a na druhej sa pokúsi viac otvoriť verejnosti. V nasledujúcich piatich rokoch sa vo svojej stratégii zaväzuje zaangažovať viac relevantných aktérov, zvýšiť transparentnosť posudzovania potravín, či rozšíriť a sprístupniť objem vedeckých poznatkov.

Výkonný riaditeľ EFSA Bernhard Url hovorí, že úlohou decentralizovanej agentúry Európskej únie zostáva udržať čo najbezpečnejší potravinový reťazec bez ohľadu na meniace sa prostredie. Každoročne bude mať k dispozícii 79,6 miliónov eur z rámcového programu Horizont 2020.

Súkromní aktéri boli niekedy príliš zapojení

Jednou z deklarovaných snáh úradu bude vylepšiť svoj mediálny obraz. Agentúra, ktorá sa venuje rizikám spojeným s genetickými modifikáciami potravín či výskytom toxínov v jedle, musela v minulosti čeliť kritike za to, odkiaľ čerpá svoje informácie.

Švédske rádio SVT v roku 2010 upozornilo, že štyri z piatich vedeckých posudkov, na základe ktorých EFSA nenašla spojitosť medzi cukrom a obezitou, sponzorovali firmy z oblasti cukrovarníctva, výroby cukroviniek a sladených nápojov.

EFSA obvinenia odmietla a na podobné prípady sa chystá reagovať sprístupňovaním svojich dokumentov a digitalizáciou služieb.

Na spoločenský dopyt bude EFSA odpovedať tiež zacielením na meniace sa stravovacie návyky, ktoré spôsobuje starnutie populácie, migrácia a nasadenie nových technológií. Globalizácia a pribúdanie dohôd o voľnom obchode, akou je TTIP, nepovedú k zvyšovaniu rizík priamo, no rozšíria dodávateľský reťazec, čo bude znamenať potrebu presadiť vysoké európske štandardy bezpečnosti potravín globálne.