Hľadá sa liek na starnúce poľnohospodárstvo

(zdroj: Ingolf/Flickr)

Program rozvoja vidieka SR pri porovnávaní obyvateľstva v mestských a vo vidieckych regiónoch okrem iného uvádza, že na vidieku sa v rozmedzí rokov 2001-2011 znížil podiel predproduktívneho obyvateľstva o 3,6 % a aj obyvateľov v produktívnom veku je tu relatívne menej ako v mestách.

Omladenie v poľnohospodárstve sa tak bude musieť vyrovnať aj s týmto fenoménom. V členských krajinách Európskej únie je podiel farmárov do 35 rokov v riadiacich funkciách iba 6 %. Na Slovensku je toto číslo o málo vyššie (7,1 %), no z neho sa nedá usudzovať, či je to zásluhou verejných politík.

Domáca výroba si musí nájsť cestu k zákazníkom

Daniel Lešinský z Centra pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) pre EurActiv.sk uviedol, že je potrebné, aby Slovensko začalo vnímať poľnohospodárstvo ako strategický sektor a začalo sa k nemu tak správať.

Podľa Lešinského by v záujme motivácie mladých farmárov, nielen v riadiacich funkciách, mali mzdy v odvetví dosiahnuť aspoň na celonárodný priemer. Ako jeden z ďalších nástrojov na prilákanie mladých farmárov do oboru uviedol potrebu vytvoriť podmienky pre rast záujmu o slovenské potraviny.

Kým ministerstvo pôdohospodárstva operuje v prípade podielu slovenských potravín v obchodoch v číslach okolo 62,5 %, predstaviteľ CEPTA hovorí asi o 45 %. Podobne skeptické sú aj potravinárske organizácie. Minulý mesiac Potravinárska komora Slovenska (PKS) a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) zhodne poukázali na prieskum spoločnosti GfK Slovakia, podľa ktorého podiel domácich potravín v obchodných reťazcoch klesol až na hranicu 40 %.

Problémom môže byť aj vlastníctvo pôdy

Okrem nízkych platov a problémov s odbytom môže mladých záujemcov o poľnohospodárstvo odrádzať aj dostupnosť vhodnej pôdy.

Eurostat pred tromi týždňami zverejnil svoju každoročnú poľnohospodársku štatistickú ročenku. V nej sa európsky štatistický úrad nevenuje priamo vlastníctvu pôdy. Jeho problematický charakter u nás však odzrkadľuje to, že Slovensko je medzi málo krajinami, kde vo výrobe nedominujú vlastníci pôdy a ich rodinní príslušníci, ale tretie osoby (72,4 %). V Európe je farmárstvo zvyčajne rodinným biznisom, keď členovia rodín tvoria až 76,5 % zamestnancov.

Vedecká pracovníčka Sociologického ústavu SAV Jana Lindbloom uviedla, že opatrenia na podporu mladých farmárov majú v istom zmysle aj prerozdeľovací efekt: „Malo by ísť hlavne o podporu vstupu nových (mladých) ľudí do odvetvia, v ktorom dochádza k čoraz väčšej kumulácii poľnohospodárskej výroby a pôdy do rúk niekoľkých firiem a finančných skupín.“

Lindbloom dodala, že prerozdelenie pôdy štátneho pozemkového fondu je citlivou otázkou. „Ak je cieľom podporovať vstup nových mladých ľudí do tohto odvetvia, bolo by vhodné, aby tieto vyčlenené prostriedky nezískali prevažne blízki príbuzní veľkých podnikateľov, ktorí už na Slovensku v oblasti poľnohospodárstva pôsobia,“ upozornila.

O problémoch s vlastníctvom pôdy hovorila na februárovom workshope EurActivu predsedníčka zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia Zuzana Homolová. Súčasná legislatíva podľa nej preferuje nájomcu pred vlastníkom a záujemcov limituje na základe regiónov.

Daniel Lešinský hovorí, že je potrebné zlepšiť legislatívu a ekonomické prostredie pre rodinné farmy, malý predaj a predaj z dvora. Za jeden z možných nástrojov označil možnosť zvýšiť vek mladých farmárov na 45 rokov.

Lucia Gallová z Vidickej platformy taktiež vníma nevyhovujúce legislatívne prostredie. Ministerstvu pôdohospodárstva navyše vyčíta „nedostatočnú snahu o oživenie, ozdravenie a zmodernizovanie poľnohospodárstva“. Za základe vyše 2000 žiadostí o podporu pre mladého farmára však verí, že záujem u nás existuje.

Hovorkyňa SPPK Jana Holéciová pripomenula aktivity, ktoré jej organizácia koná na podporu mladých poľnohospodárov. SPPK už druhý rok vydáva certifikácie agropotravinárskym firmám, ktoré sú následne oprávnené na vzdelávanie študentov v rámci duálneho vzdelávania.

Budúci školský rok to bude 33 podnikov. „Je aj v našom záujme, aby sme si študentov vychovávali pre prax a nie pre úrady práce,“ vyhlásila Holéciová.


Článok vznikol ako súčasť Špeciálu: Rozvoj vidieka v reformovanej SPP.


V rámci Špeciálu ďalej čítajte:

Phil Hogan: Obchodné dohody neuškodili európskemu poľnohospodárstvu

EÚ o potenciálne rakovinotvornom herbicíde nerozhodla

Rozvoj vidieka päťkrát inak

Poľnohospodárstvo na prahu reforiem