Jednoduchšia s väčším slovom pre členské štáty. Takú agropolitiku sľubuje Komisia

Foto: Štefan Bako / EURACTIV Slovensko

Zameranie na potravinovú sebestačnosť, ambicióznejšiu ochranu životného prostredia a lepšiu štruktúru nástrojov spoločnej poľnohospodárskej podpory (SPP), avizuje Európska komisia v dokumente, kde mapuje svoju predstavu o (SPP) po roku 2020.

Obsah „oznámenia“, ktoré nadväzuje na verejnú konzultáciu, predstavil na podujatí v Bratislabve vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Dušan Chrenek.

Ciele spoločné, nástoje národné

Dvojpiliérová štruktúra SPP (priame platby a rozvoj vidieka) by mala zostať zachovaná. SPP má byť ale technologicky modernejšia, flexibilnejšia, jednoduchšia a viac zameraná na výsledky s lepšie zacielenými podporami. Komisia hovorí, že jedna z najstarších spoločných politík EÚ potrebuje vyváženejšiu zodpovednosť medzi európskou úrovňou, členskými štátmi a samotnými poľnohospodármi.

V praxi by to malo znamenať, že hoci ciele budú naďalej definované spoločne na úrovni EÚ, budú to členské krajiny, ktoré si vyberú, akými metódami ich chcú dosiahnuť.

„Poľnohospodárstvo je v každej krajine iné. Nedá sa porovnávať poľnohospodárstvo vo Fínsku, v Španielsku a na Slovensku,“ hovorí Chrenek. Komisia je preto toho názoru, že krajiny si vedia systém lepšie nastaviť. Európska komisia by však mala naďalej schvaľovať strategické plány jednotlivých krajín, najmä to, či sú v súlade s cieľmi.

Slovenské domáce úlohy

Slovensko by sa malo v poľnohospodárstve podľa vedúceho Zastúpenia EK sústrediť na svoj spracovateľský priemysel, ktorý je slabší a charaketristický tým, že slovenskí poľnohospodári skôr vyvážajú základné komodity. „Mnohé veľké farmy sa zameriavajú na veľké monokultúry. Štruktúra poľnohospodárstva a fariem nie je dostatočne rozmanitá,“ hodnotí.

Lepšie by mohol podľa neho fungovať aj trh s pôdou. Takisto zamestnanosť v sektore je v porovnaní s inými krajinami nízka.

Zdôrazňuje, že podpora musí byť nastavená efektívne na národnej úrovni, čo sa na Slovensku celkom nedialo. Takisto podľa neho neprinieslo želaný výsledok, že sme na začiatku súčasného programového obdobia presunuli zdroje z druhého piliera (rozvoj vidieka) na priame platby.

Väčšina najslabších regiónov by mohla žiť poľnohospodárstom

Splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté okresy Anton Marcinčin, hovorí, že väčšina týchto okresov historicky a tradične žila poľnohospodárstvom. Nie je podľa neho dôvod, aby bola na Slovensku nižšia zamestnanosť v poľnohospodárstve ako v bohatom Rakúsku.

„Máme všetko, ale nevyužívame nič. Máme pôdu, ľudí ochotných pracovať, ľudí so zdedenými návykmi v poľnohospodárstve. Napriek tomu dovážame brazílske mesto a holandské vajcia. Ľudia sa oprávnené pýtajú, na čo využívame peniaze, ktoré prichádzajú.“

Tri mýty

Problém podľa Marcinčina spočíva v troch mýtoch, ktoré sme si vybudovali. Prvý je, že nepotrebujeme poľnohospodárstvo, nenachádza sa medzi investičnými prioritami. „Uverili sme v tatranského tigra, že budeme robiť autá a high-tech a že poľnohospodárstvo nie je priorita.“ S tým súvisí aj nezáujme verejnosti o túto oblasť, čo sa ale podľa neho v poslednom období výrazne mení.

Druhý mýtus, je že na vine za všetko je „Brusel“. „Potom sa rozprávate s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú viac a dozviete sa, že problém je oveľa bližšie, a súvisí s tým ako sme nastavili parametre poľnohospodárskej politiky pre Slovensko. Ak sa oplatí prenajímať pôdu a v tom okamihu už ste priamymi platbami zarobili slušný zisk, tak budeme medzi tými štátmi, ktoré najmä  vyvážať technické plodiny.“

Tretím problémom sektora je, že je tam veľa peňazí, čo priťahuje „koncentráciu záujmu“.

Vidí tiež problém vo vysokom počte veľkých fariem v podiele na celkovej pôde. Stropovanie platieb by bola cesta, týkala by sa malého počtu vplyvných ľudí na Slovensku. Dokresľuje poznaním z Gemera: „Potom prídete do Rimavskej Soboty a tam vám povedia: „To kde dovidíš, patrí tomu a tomu“.“

Rozvoj vidieka ťahá za kratší koniec

V Programe rozvoja vidieka podľa neho nie je veľa zdrojov a ministerstvo pôdohospodárstva „sa snaží aj z toho mála, čo ostalo“.

Z doterajšieho hodnotenia ale podľa neho vyplýva, že 80 % projektov by sa realizovalo aj bez podpôr. Investície mali pozitívny vplyv na zmestnanosť, diverzifikáciu produkcie, životné prostredie, ale napríklad len mierny vplyv na kvalitu života a cestovného ruchu.

Zmysel pri najmenej rozvinutých okresoch vidí v podpore malých projektov a malých fariem, odbytové združenia malých výrobcov a pod. Slovenský vidiek podľa neho nevyužíva potenciál turizmu, najmä takého turizmu, ktorý by vedel klientom zároveň ponúknuť lokálne suroviny. Za dôležitú v poľnopolitike pokladá aj tému životného prostredia, pričom cituje štúdiu, podľa ktorej v Európe zmizlo 80 % hmyzu.

Hmyz mizne. Vedci hovoria, že treba konať

Odborníci stupňujú svoje výzvy o potrebe chrániť včely pred pesticídmi. Európska komisia pripravuje návrh na úplný zákaz neonikotínoidov.

 

Miestne akčné skupiny – rozvoj vedený zdola

Riaditeľka odboru Riadiaceho orgánu Programu rozvoja vidieka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Karin Radecká hovorí, že program rozvoja vidieka na toto obdobie má tri ciele: investície, životne prostredie a rast zamestnanosti. Pripúšťa, že už v rámci neho nezostalo veľa peňazí pre najmenej rozvinuté okresy.

Vyzdvihuje ale implementáciu prístupu, známeho pod označením CLLD – teda Miestny rozvoj vedený komunitou. Európske fondy podporia na Slovensku 87 tzv. miestnych akčných skupín, ktoré do značnej miery pokrývajú najmenj rozvinuté okresy.

Ide o lokálne občianske združenia, ktoré si vypracujú analýzu svojho územia a na základe potrieb naplánujú stratégie. Po jej schválení dostanú na jej realizáciu financie, ktoré sú kryté z viacerých fondov EÚ v rámci prístupu LEADER/CLLD.

Pokiaľ ide o slovenskú pozíciu k oznámeniu Európskej komisie Radecká hovorí, že rezort víta dôraz na zjednodušovanie. Prvá diskusia však prebehne medzi ministrami EÚ 11. decembra na Rade EÚ.

SPP je dostatočne flexibilná na to, aby sme mali lepšie výsledky

Člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Kohút (SPPK) pripomína, že slovenskí poľnohospodári neboli z rôznych dôvodov na vstup do EÚ dostatočne pripravení. Napriek tomu členstvo Slovenska hodnotí pozitívne.

SPP bola podľa neho dostatočne flexibilná na to, aby sme mali lepšie výsledky, než máme. „SPPK dlhodobo upozorňovala na problémy, ktoré súviseli s rozdelením zdrojov. Presun medzi piliermi, ktorý SPPK podporovala, nehodnotí tak negatívne. „Ak si zoberieme reálnu implementáciu (v druhom pilieri SPP  – rozvoj vidieka, pozn. red), sú aj také názory, že sa malo presunúť všetko.“

Uplatňovanie SPP na Slovensku podľa neho ale nateraz nie je také, aby „nám dal základy budúceho rozvoja vidieka a produkcie potravín, ako by sa žiadalo,“ hovorí Kohút. Za pozitívny počin považuje Miestne akčné skupiny, sám je jednej členom. „Je to nástroj, ako pomôcť konkrétnemu priestoru na vidieku.“

Netreba tiež podľa neho všetky veľké farmy hádzať do jedného vreca. „600 ha podnik s diverzifikovanou výrobou a viac ako 200 zamestnancami je niečo iné ako taký, čo má nízku výmeru, základnú rastlinnú výrobu a monokultúru. Nebolo by podľa neho zlé, keby sa administratíva a riadiace orgány v záujme priamejšieho kontaktu posunuli z Bratislavy bližšie do regiónov.

Súčasná SPP škodí biodiverzite

S oznámením EK majú problém environmentálne organizácie, pre ktoré ani naznačené smery uvažovania neslúžia dostatočne cieľu udržateľnosti. Ján Gúgh z občianskeho združenia SOS/Birdlife Slovensko tvrdí, že už „súčasná podoba SPP je z hľadiska biodiverzity nevhodná a sú štúdie, ktoré dokazujú, že priam škodlivá“.

Tiež sa odvoláva na štúdiu z Nemecka, ktorá konštatuje rapídny úbytok lietajúceho hmyzu, ako aj ďalšie štúdie o úbytku včiel, opeľovačov. Pokiaľ ide vtáctvo poľnohospodárskej krajiny, je podľa neho v Európe situácia kritická. Na Slovensku to nie je také výrazne, „keďže sme nový členský štát“.

Environmentálne organizácie volajú po radikálnej reforme spoločnej poľnohospodárskej politike, predovšetkým pohľadu biodiverzity.

Ján Gúgh ako aj niektorí predstavitelia mladšej generácie farmárov vyslovujú obavy z toho, že ak sa podľa nových návrhov v budúcnosti budú environmentálne opatrenia definovať na národnej úrovni, prevládne lobing záujmových skupín.

Prvý náčrt novej agropolitiky EÚ: Viac zodpovednosti pre členské štáty

Komisia predstavila svoju víziu pre budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku. Odborníci ale varujú, že poľnopolitika v takto nastavenej podobe oslabí ochranu životného prostredia a vytvorí podmienky pre nekalú súťaž medzi farmármi.

 

Prvý vstup do diskusie

Oznámenie Komisie nemá záväzný charakter a jeho obsah prejde diskusiou medzi členskými štátmi aj v Európskom parlamente. Európska komisia príde s novými legislatívnymi návrhmi až v lete 2018, po tom čo bude známy aj návrh rozpočtu EÚ na programové obdobie po roku 2020.

 

Podujatie EURACTIV EU Stakehodler workshop „Budúcnosť európskych politík rozvoja vidieka“ sa konalo ako súčasť medzinárodného projektu „Do we take CAP for granted? The contribution of CAP to the European Quality of Life“, podporeného Európskou komisiou.