Nariadenie o potravinách má ukončiť zavádzanie spotrebiteľa

Zdroj: IKEP, Zuzana Vašková

Legislatíva o označovaní potravín prešla 22. júna posledným kolom zmierovacích rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou, čím sa zavŕšilo niekoľko rokov diskusií. Podľa europoslanca Sergeja Kozlíka (ĽS-HZDS, ALDE) už nie je v nikoho záujme, aby spadla zo stola, čo by sa stalo, ak by ju Parlament v kompromisnej podobe na júlovej schôdzi nechválil.

Z posledných zmien v nariadení vypichol Kozlík zamietnutie označovania potravín z klonovaných zvierat, ktoré Rada napriek tlaku EP a časti verejnej mienky odmietla. Označovanie potravín by podľa Kozlíka „malo mať predovšetkým zdravý rozum“.

Poslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS), člen výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, pochválil informačné aktivity, ktoré v súvislosti s touto legislatívou prebehli pod patronátom Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku. Hoci seba nepovažuje za prehnaného eurooptimistu, je podľa neho úspechom Európy, že sa naprieč 27 krajinami a rôznymi politickými frakciami v EP sa dokázala EÚ ako celok na znení tak komplexnej legislatíve dohodnúť.

Otázku potravín, ich bezpečnosti a označovania podľa neho do popredia opäť vytiahol prípad šírenia nákazy baktérie E. coli, ktorá tiež poukázala na medzery  v regulácii potravinárskeho sektora. Za jednu z najdôležitejších častí legislatívy považuje Miroslav Mikolášik povinné označovanie alergénov, keďže alergiami podľa lekárov trpí až jedna tretina detí. Dôležité podľa neho je aj to, že bude prístupná informácia o prvom zmrazení potraviny, keďže niektoré môžu byť zmrazené aj niekoľko rokov.

Spotrebiteľovi má podľa Mikolášika vyjsť v ústrety aj ochrana pred mätúcimi informáciami, napríklad výrobca nebude môcť na obale jogurtu mať fotografiu jahôd, ak sa vo výrobku nachádza len jahodová aróma, či príchuť. Ako dodáva pani Šlosárová zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ak je niečo graficky znázornené na obale, musí výrobca v uviesť, aké percento toho výrobok obsahuje, čo je upravené aj v novom nariadení.

Aj v otázke rituálnych porážok zvierat sa podľa poslanca našiel rozumný kompromis medzi postojom náboženských skupín a ochrancov zvierat.

Europoslankyňa Katarína Neveďaľová (SMER-SD, S&D) vidí veľký význam v spotrebiteľskom vzdelávaní . V prípade, že by bolo postačujúce nebol by problém ani so semafórovým označením potravín, ktoré obsahoval pôvodný návrh nariadenia. Za úvahu by podľa nej stálo aj povinné označovanie alergénov v reštauráciách.

Aj podľa poslankyne Anny Záborskej (KDH, EĽS), tiež členky výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, bola informačná kampaň k legislatíve prepracovanejšia ako v Nemecku odkiaľ pochádza spravodajkyňa k legislatíve Renate Sommer. S výsledným znením je ako s kompromisom spokojná, ocenila najmä racionálny prístup Rady. V Parlamente to podľa nej bola téma, ktorá poslancov rozdeľovala, najmä kým ešte v návrhu bolo semafórové označenie. Takýto systém podľa Záborskej podceňoval spotrebiteľa. Je tiež rada, že sa jej podarilo včas zmeniť podať pozmeňovací návrh, aby mohli výrobcovia dobrovoľne uvádzať nutričné hodnoty aj na jednu porciu, nie len povinne na základnú jednotku (100 g alebo 100 ml).

Kontroverznou bola aj otázka uvádzania krajiny pôvodu, kde bude povinné označovanie o.i. hneď pre hovädzie mäso, pri iných druhoch sa čaká na štúdiu Európskej komisie.

Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš považuje za dôležité, že výrobcovia budú musieť uvádzať nie len alergény, ale aj zložky, ktoré vyvolávajú neznášanlivosť, čo nie je to isté a čo výrobcovia nie veľmi radi uvádzajú. Kontrolórom podľa neho pomôže zjednotenie uvádzania hmotnosti ako netto údaj. Medzi najčastejšie prehrešky výrobcov podľa neho patrí neuvádzanie dátumu spotreby.

Bíreš špeciálne upozorňuje na zmrazené a dopekané potravinárske výrobky, ktoré podľa jeho slov „zobrali vôňu a prácu regionálnym pekárom“. Tieto výrobky sú na obohatené o látky, aby vydržali dlhšiu dobu a prevozy. Zakázané by malo byť zavádzanie spotrebiteľa cez názov potraviny ako je to v prípade „Slovakia chips“, ktoré sa vyrábajú v Čechách.

Predovšetkým pekárov zaujímalo, aká bude metodika kontroly správnosti nutričných hodnôt pri nebalených produktov, resp. produktov u ktorých sa receptúra aj počas roka mení. Ak by to vraj mali vypočítať, budú potrebovať zanalyzovať desaťtisíce pekárenských výrobkov, čo bude stáť veľa peňazí, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ a aj tak sa hodnoty môžu odchyľovať  až o 60%.

Metodiku kontroly ešte podľa Jozefa Bíreša určia vykonávacie predpisy.
„Sme spokojní, že sa návrh dostal do celkom rozumnej polohy, lebo z niektorých ustanovení nám behali zimomriavky po chrbte,“ hovorí Jarmila Halgašová z Potravinárskej komory Slovenska. Upozornila na riziko poklesu exportu v prípade povinného označovania krajiny pôvodu a na to, že pri menších obaloch (menej ako 20 cm2) je takmer nemožné mať informáciu pre spotrebiteľa v troch alebo dokonca v troch jazykoch pri dodržaní predpísanej veľkosti písma.

Základným predpokladom je podľa Miloša Lauka, predsedu Asociácie spotrebiteľov Slovenska, že informácie nesmú privádzať do omylu. Testy ale podľa neho svedčia o tom, že je to častá prax. „Je tu jednotná mena, jednotný trh, ale nie je tu jednotná kvalita“. Spomenul nedávny medializovaný spotrebiteľský test, ktorý ukázal, že napríklad Coca Cola výrába pre slovenský, maďarský, rumunský a bulharský trh svoj nápoj s lacnejšou izoglukózou, kým inde v Európe s klasickým cukrom.

Hovorca eurokomisára pre ochranu spotrebiteľa Johna Dalliho vyhlásil, že firmy nie sú povinné dodržiavať vo všetkých krajinách rovnaké zloženie a chuť výrobku, aj keď ho predávajú pod rovnakým názvom.

Toto konštatovanie Lauko pripisuje lobingu a rozdeľovaniu občanov v EÚ na 2 kategórie. Ak sa odvolávajú na regionálnu chuť, mali by podľa neho výrobky označovať s prívlastkom „slovenská“, „Slovakia“. Uviedol tiež prípad rôznej gramáže korenín alebo na Tatranskej bryndze s obsahom do 10 % ovčieho syra, ktorá by podľa Lauka mala byť predávaná ako „kravský syr s príchuťou bryndze“.
„Sme na Slovensku a výrobcovia to so spotrebiteľmi nemyslia dobre“, hovorí Lauko s tým, že ich výrobca bryndze zažaloval za ohováranie.

Ako ďalší príklad mätúceho označovania spomína predseda Asociácie spotrebiteľov  100 % džúsy, pričom sa neuvádza, z ktorého lisovania džús pochádza, či je z prvého lisovania plodu, alebo z tzv. „pulp wash“, kedy sa už raz vylisované plody namočia do teplej vody a vylisujú znovu. Informácie, ktoré sú pre spotrebiteľa irelevatné – „lahodné, ako od babičky“ – majú veľakrát oveľa väčší priestor na prednej strane výrobku.  

Taktiež pri mrazených rybách, pokračuje Lauko, „keď už jem ryby, chcem jesť ryby a nie glazúrovanú vodu“, čo je podľa neho dôsledok zmrazovania a rozmrazovania takýchto produktov.

Podľa Anny Záborskej sú ¾ z toho, čo hovorí Miloš Lauko porušenia súčasne platných zákonov a aj akéto správanie výrobcov potom vyprovokuje vznik novej legislatívy na európskej úrovni.