Nové techniky šľachtenia plodín: Majú byť vyňaté z pravidiel o GMO?

GMO mutageneza

Podľa generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ nespadajú organizmy získané mutagenézou pod európsku definíciu GMO. [Shutterstock]

Odporcovia nových techník šľachtenia plodín (new plant breeding techniques, NPBTs) ich považujú za „skryté“ geneticky modifikované organizmy (GMO) a volajú po ich prísnej regulácii na európskom trhu.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ to ale vo svojom odporúčaní vidí inak. Podľa jeho právneho názoru organizmy získané tzv. mutagenézou nespadajú pod európsku definíciu GMO.

Nové techniky šľachtenia plodín (mutagenéza) sa snažia o vývoj nových vlastností osív v rámci daných druhov pomocou genetického inžinierstva, teda úpravou ich vlastných génov. Na rozdiel od transgenézy (GMO), mutagenéza v zásade nezahŕňa vloženie cudzej DNA do živého organizmu. Ide však o zmenu genómu živého druhu.

Predbežné závery generálneho advokáta Michala Bobka sú reakciou na žiadosť Francúzska z roku 2016, aby Súdny dvor EÚ vyhodnotil, či druh semena repky odolný voči herbicídu získaný technikou NPBTs by mal spadať pod schvaľovací proces pre plodiny GMO.

Rámec pre tieto nové techniky vrátane spôsobu označovania, schvaľovania a bezpečnostných kontrol by mala špecifikovať európska legislatíva po finálnom rozhodnutí súdu, ktoré  sa očakáva v máji 2018.

Advokát definuje výnimky a dáva priestor členským štátom

Generálny advokát vo svojom hodnotení najprv uvádza, že „organizmus získaný mutagenézou môže byť GMO, ak spĺňa základné kritériá stanovené v smernici o GMO.”

Ďalej ale špecifikuje, že „techniky mutagenézy sú vyňaté z povinností stanovených smernicou o GMO za predpokladu, že nezahŕňajú použitie molekúl rekombinantnej nukleovej kyseliny alebo GMO iných ako tých, ktoré sú vyrobené jednou alebo viacerými metódami uvedenými v prílohe I B Smernice o GMO”, čím dáva priestor pre uvedenie týchto techník mimo striktných európskych pravidiel ako v prípade GMO plodín.

Generálny advokát tiež skúmal, či členské štáty môžu ísť nad rámec smernice o GMO v otázke, či budú organizmy získané mutagenézou podliehať povinnostiam stanoveným v smernici, alebo čisto vnútroštátnym pravidlám. Zastáva názor, že „za predpokladu, že členské štáty rešpektujú všeobecné povinnosti, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov EÚ, môžu prijímať právne predpisy týkajúce sa organizmov získaných mutagenézou.”

Za a proti

Stanovisko generálneho advokáta privítali hlavne zástupcovia biotechnologického priemyslu. Podľa nich by plodiny, ktoré vznikli novými technikami šľachtenia, nemali byť považované za GMO, lebo ich gény nie sú ovplyvnené cudzím DNA. Argumentujú, že je možné, že tieto gény vznikajú prirodzene evolúciou.

Podľa kritikov sú takéto postupy iba pokusom o uvedenie na európsky trh „skrytých“ GMO. Európski farmári podľa nich stratia právo používať svoje vlastné osivo. Sú presvedčení, že aj takéto techniky modifikácie plodín by mali podliehať striktnej regulácii presne ako je to v prípade GMO.

Debaty sa ťahajú od roku 2016

Ešte v apríli 2016 hovorca Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zdravie, bezpečnosť potravín, životné prostredie a rybné hospodárstvo Enrico Brivio pre EURACTIV povedal, že „pri inováciách a hľadaní nových reprodukčných metód by sme sa mali posunúť ďalej od diskusie o GMO.“ „Nemali by sme všetky nové techniky hneď považovať za ‘skryté’ GMO,“ dodáva.

Európska asociácia zastupujúca poľnohospodárske organizácie Copa-Cogeca považuje nové technológie za spôsob ako naštartovať inovácie v sektore. Celú debatu ale považuje za príliš spolitizovanú a žiada, aby súd rozhodol na základe vedeckých dôkazov.

Obavy o trh s osivami

Mimovládne organizácie na ochranu životného prostredia hovoria najmä o obave, že nové techniky môžu zničiť farmárov, lebo ich pripravia o právo vlastniť vlastné semená a zvýšia ich závislosť od nadnárodných spoločností.

Konkrétne organizácia Via Campesina má obavy, že patenty, ktoré vlastnia nadnárodné spoločnosti by sa mohli rozšíriť aj na iné druhy semien získaných tradičným šľachtením.

„Vďaka týmto novým patentom ovládnu tri nadnárodné spoločnosti trh so semenami úplne. Už teraz tieto tri spoločnosti ovládajú viac ako polovicu trhu a predpokladá sa, že do pár rokov by mohli ovládnuť aj zvyšnú polovicu. Šľachtitelia semien už nebudú mať možnosť ovplyvniť ich vlastné semená bez uplatnenia existujúcich patentov,“ varuje organizácia. Farmári tak nebudú mať možnosť slobodne si vybrať vlastné semená a spotrebitelia zasa stratia možnosť vybrať si svoje jedlo.

Via Campesina je presvedčená, že v prípadoch, kedy plodina vznikne metódou NPBTs a nie je možné ju oddeliť, mala by podliehať regulácii ako pri GMO.

Priemysel ale argumentuje, že tieto obavy sú neoprávnené.

„V prípade, že tieto techniky budú vyňaté z pravidiel, pod ktoré spadá regulácia GMO, techniky budú prístupné aj malých spoločnostiam. Ak by ale spadali pod definíciu GMO, malé firmy by si nemohli dovoliť náklady spojené s reguláciou“, varuje Garlich von Essen z Európskej asociácie pre osivá (European Seeds Association, ESA).

Dôraz na sledovateľnosť a bezpečnosť

Europoslanec Bart Staes v rozhovore pre EURACTIV z októbra 2017 zdôrazňuje potrebu zamerať sa pri nových technikách na sledovateľnosť a bezpečnosť.

Staes hovorí, že autorizáciou plodín získaných metódou NPBTs mimo rámec smernice o GMO by európski občania prišli o právo vybrať si, aký model poľnohospodárstva chcú podporovať.

Ak totiž NPBTs semená nebudeme označovať, ani farmári nebudú schopní rozlíšiť, aký druh technológie vlastne uplatňujú na vlastnom hospodárstve.

„Tieto techniky sú nové a stále o nich nevieme všetko. Aj preto by sme mali monitorovať ich dôsledky pri uvoľnení v prírode,“ dodáva Staes.

Podobne aj združenie európskych organických farmárov (IFOAM) opätovne zopakovalo svoju kritiku nových techník šľachtenia a požaduje jej zákaz pri produkcii.

„Deregulácia týchto nových techník by nespravodlivo viedla k tomu, že organickí farmári by museli prijať nové opatrenia na vylúčenie GMO z ich procesov produkcie, čo bude mať aj ekonomické dôsledky pre celý európsky poľnohospodársky sektor, ktorý je doteraz prevažne bez GMO,“ informuje IFOAM vo svojom stanovisku.