Potravinársky priemysel chce viac dôvery pre vlastný výskum

(zdroj: HealthGauge/Flickr)

„Obvinenia zo zaujatosti nás urážajú,“ hovorí profesor metabolickej fyziológie Ian Macdonald z univerzity v Nottinghame. „Len preto, že hovoríme s priemyslom, náhle nemáme integritu, poctivosť a hovoríme len to, čo od nás chcú,“ posťažoval sa britský vedec na minulotýždňovej konferencii v Bruseli.

Európski priemyselníci združení vo FoodDrinkEurope volajú po tom, aby sa ich spolupráca s vedeckými inštitúciami prehĺbila, stala transparentnejšia, no aby pre ňu zároveň platili rovnaké pravidlá ako pre štátom financovaný výskum.

Privátna sféra v ostatnom čase prispela k skúmaniu chorôb, akými sú cukrovka či kardiovaskulárne ochorenia. Zamerala sa ale aj na podvýživu a efekty stravovania.

Ilaria Passaraniová z Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC) tvrdí, že výskum je potrebný bez ohľadu na spôsob financovania: „Bohužiaľ sa ukazuje, že priemyslom podporovaný výskum často zvýhodňuje záujmy sponzora a vo farmaceutickom priemysle spozorované štúdie podporujú tých, ktorí chcú získať prístup na trh.“

To v niektorých prípadoch uznáva aj profesor Macdonald. V 70. rokoch mal cukrovarnícky priemysel v USA vplyv na činnosť a programy štátnych zdravotných ústavov, vrátane toho, že sa výsledky niektorých výskumov nikdy nezverejnili.

Posudzovanie bezpečnosti potravín odďaľujú zložité schvaľovacie procesy. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre lieky (EMA) síce smerujú k „otvorenej vede“, ale v európskom priestore je tiež veľká snaha o transparentnosť, povedal poradca EFSA Hubert Deluyker.

Od decembra 2014 platí v Európskej únii nové nariadenie o klinických štúdiách, ktoré nahradilo predchádzajúcu smernicu z roku 2001. Podľa nariadenia sú farmaceutické spoločnosti a vedeckí pracovníci povinní nahrať výsledky všetkých svojich európskych klinických štúdií do verejne dostupnej databázy.